Určite ste už v médiách zaregistrovali výraz bezpečný prístav, hlavne teraz, keď o slovách ako kríza, pokles a kolaps počujeme veľmi často. Na začiatku príspevku si teda objasnime, čo bezpečný prístav je.
V situácii, keď na finančných trhoch vládne neistota a na každom rohu je cítiť zvýšenú nervozitu , sa o bezpečných prístavoch hovorí veľmi často. Investori do týchto prístavov vkladajú svoj kapitál, aby sa tak vyhli rozbúreným vlnám akciového, dlhopisového či komoditného trhu.
Priam synonymom bezpečného prístavu sa stalo zlato, ktoré je už tradične považované za stabilné aktívum. Aj keď sme počas posledných rokov mohli pri tomto kove spozorovať zvýšenú volatilitu, zlato je naďalej obľúbenou súčasťou portfólií mnohých investorov.
Otázka znie, či je zlato jediným bezpečným prístavom? Samozrejme nie. Práve kríza poukázala na to, že „trezorov pre kapitál“ tu máme viacero. Pozrime sa na takú Kanadu, ktorá potichu ale isto prežíva najhoršie časy.
Prečo práve Kanada?
Krajina si udržuje svoj chrumkavý rating, spomedzi štátov zoskupenia G7 má najnižšiu mieru nezamestnanosti a verejné zadlženie (merané pomerom k HDP) je nižšie ako vo Francúzsku, Japonsku či USA. Krajina má navyše mohutné surovinové bohatstvo, ktoré má aj v budúcnosti veľký potenciál.
Status bezpečného prístavu získalo aj Holandsko.A čo nemecké dlhopisy? Mnohí ich stále považujú za bezpečnú investíciu, čo potvrdzuje aj ich cenový vývoj. Keď dlhopisy krajín juhu Európy rapídne tratia, víťazom sa stávajú práve nemecké bondy.
Niektorí pozorovatelia trhu nad touto investíciou ale zdvíhajú varovný prst, keď tvrdia, že Nemecko ako súčasť eurozóny znáša mnohé riziká postihnutých krajín (v prípade plnenia záruk).
Nie je to ale iba Nemecko, ktoré doslova profituje z problémov v eurozóne. Status bezpečného útočiska získalo aj Holandsko, pri ktorom sa v poslednom období neraz stalo, že úroky pri dlhopisoch museli platiť veritelia. Nezvyčajné, ale je to tak – dlhopisy totiž dosiahli záporný úrok, takže Holandsko od nich inkasovalo prémiu.
Dokedy si krajiny ako Holandsko či Dánsko udržia status bezpečnej investície, je otázne, pretože vplyv dlhovej krízy na tieto štáty je nespochybniteľný.
Mnohé aktíva už na svoj status bezpečnej investície doplatili – viďme taký švajčiarsky frank či japonský jen. Meny boli počas finančných tlakov tak silné, že centrálne banky jednoducho museli zakročiť. Frank je dnes naviazaný na euro a japonský jen je pod tlakom kvantitatívneho uvoľňovania.
