Centrálne banky vo svete pokračujú v nákupoch zlata, čo podľa expertov súvisí aj so snahami znížiť ich závislosť na americkom dolári.
Dôvodom tejto diverzifikácie sú obavy z pretrvávajúcich fiškálnych deficitov USA a taktiež skutočnosť, že USA môžu dolár využiť ako nástroj zahraničnej politiky. Pokiaľ niektoré krajiny nemajú s USA priateľský vzťah, môže dôjsť k zmrazeniu ich dolárových rezerv, ako sa to stalo v prípade Ruska. Americký dolár má výnimočné postavenie ako najpoužívanejšia a najobchodovanejšia mena sveta a väčšina krajín drží časť svojich aktív v dolároch ako rezervu pre krízové časy. Z tohto pohľadu je riešením práve zlato, ktoré nie je súčasťou finančného systému a nemôže byť „zhabané“ cudzím štátom, keďže je uložené v trezoroch centrálnych bánk.
Nákupy centrálnych bánk neutíchajú
Centrálne banky pokračovali tam, kde v roku 2023 skončili, a na začiatku nového roka doplnili svoje zásoby zlata. Ako vyplýva z aktuálnych údajov Svetovej rady pre zlato (WGC), centrálne banky v januári celosvetovo zvýšili svoje zlaté rezervy o čistých 39 ton.
Najväčším nákupcom bolo v januári Turecko, ktoré do svojich rezerv pridalo 12 ton zlata a v súčasnosti turecká centrálna banka vlastní 552 ton zlata. Čína v januári pokračovala vo zvyšovaní svojich rezerv stabilným tempom a nakúpila 10 ton zlata. Pre Čínsku ľudovú banku to bol už 15. mesiac nákupu zlata v rade. Celková oficiálna čínska držba zlata v súčasnosti predstavuje 2 245 ton, čo je takmer o 300 ton viac ako na konci októbra 2022. Mnohí analytici sa ale domnievajú, že Čína drží až niekoľko tisícok ton zlata, čiže viac, ako oficiálne zverejňuje.
Nové maximum zlata signalizuje, že svetové centrálne banky pravdepodobne hromadia drahý kov v snahe diverzifikovať sa od dolára, keďže pretrvávajúce vysoké fiškálne deficity ohrozujú jeho reálnu hodnotu a vedú k vyššej inflácii.
Zdá sa, že šéf Federálneho rezervného systému (Fed) Jerome Powell sa vysokej inflácie príliš neobáva, keďže vo svojich nedávnych komentároch zopakoval, že centrálna banka je na najlepšej ceste znížiť sadzby v tomto roku – ale ostatné centrálne banky nie sú o uvoľňovaní menovej politiky až tak presvedčené.
Po šperkoch sa najviac zlata využíva na súkromné investície ako sú ETF fondy na zlato, prúty alebo investičné mince a za nimi nasledujú oficiálne rezervy centrálnych bánk. V posledných rokoch boli swingovými nákupcami ETF, ktoré držia približne 2 500 ton zlata. Držba ETF však klesá aj napriek tomu, že cena zlata v dolároch rastie.
Prebieha de-dolarizácia?
Americký dolár je už desaťročia kráľom globálneho obchodu, a to nielen preto, že USA sú najväčšou svetovou ekonomikou, ale aj preto, že väčšina komodít sa oceňuje a obchoduje v amerických dolároch.
Ako ale poznamenáva server Investopedia, zdá sa, že trend de-dolarizácie naberá na sile. Debata o odklonení od dolára sa zintenzívnila v dôsledku vojny na Ukrajine. Spojené štáty sa snažia sankciami a zmrazením ruských menových rezerv spôsobiť Rusku značnú finančnú a ekonomickú bolesť, čo ale poukazuje na dolár ako “zbraň” v zahraničnej politike. To motivuje ostatné krajiny, aby americkú menu obišli.
Okrem presunu svojich rezerv do zlata alebo iných mien krajiny znižujú svoju závislosť od dolára tým, že sa pri medzinárodných transakciách vyhýbajú americkej mene. Napríklad Čína platí za svoje nákupy komodít z Ruska radšej v renminbi ako v dolároch a podpísala tiež dohody o používaní vlastnej meny v obchode so Saudskou Arábiou a Brazíliou
Zdroje: zerohedge.com; cnbc.com; investopedia.com
