Čo sú dlhopisy a ako fungujú?

investovanie

Trh s dlhopismi patrí k najväčším trhom s cennými papiermi na svete. V tomto článku sa pozrieme na to, čo je to dlhopis a aké druhy dlhopisov poznáme, ako tieto cenné papiere fungujú v praxi a ako vyzerala situácia na dlhopisovom trhu v roku 2022.

Čo je dlhopis?

Dlhopis (stretnete sa aj s názvom bond alebo obligácia) je dlhový cenný papier s pevne stanovenou lehotou splatnosti, ktorý vyjadruje záväzok emitenta (dlžníka) voči veriteľovi (investorovi). Emitent sa v rámci dlhopisu zaväzuje, že v stanovenej lehote splatí veriteľom nominálnu hodnotu dlhopisu spolu s úrokom alebo prémiou. Dlhopis je teda jedným zo spôsobov, ako môžu štáty, samosprávy či firmy získať pôžičku na financovanie svojich projektov alebo prevádzkovej činnosti. Ak si investor kupuje štátny dlhopis, požičiava peniaze štátu, ak si kupuje podnikový dlhopis, požičiava peniaze firme.

Existuje viacero typov dlhopisov, ktoré sa od seba líšia podľa toho, kto ich vydáva, akú majú dĺžku splatnosti či charakter úrokového výnosu.

Podľa doby splatnosti poznáme:

  • Krátkodobé dlhopisy (splatnosť do 1 roka)
  • Strednodobé dlhopisy (splatnosť 1 – 10 rokov)
  • Dlhodobé dlhopisy (splatnosť je dlhšia ako 10 rokov)
  • Dlhopisy bez doby splatnosti (tzv. večné dlhopisy, ktoré nemajú stanovenú dobu splatnosti a trvalo vyplácajú kupón)

Podľa toho, kto dlhopisy emituje, rozlišujeme:

  • Štátne dlhopisy: emitentom je štát. Sú považované za najbezpečnejšie, avšak prinášajú aj najnižší úrok. Aby bol štátny dlhopis bezpečný, podmienkou je ekonomická a politická stabilita štátu a vysoký úverový rating.
  • Komunálne dlhopisy: kým štátne dlhopisy vydáva štát, komunálne dlhopisy vydávajú samosprávy, mestá alebo obce. Majú o niečo vyšší výnos ako štátne dlhopisy, no zároveň sú aj o niečo rizikovejšie.
  • Korporátne dlhopisy: označované aj ako podnikové dlhopisy, emitentom sú firmy. Sú rizikovejšie ako štátne dlhopisy, no zvyčajne aj výnosnejšie. Riziko a výnos závisia aj od toho, aká je bonita spoločnosti. Tie najrizikovejšie s vysokým úročením sa nazývajú „junk bonds.“
  • Bankové dlhopisy – ide o zvláštny typ korporátneho dlhopisu, ktorý vydávajú bankové inštitúcie.

Podľa charakteru úrokového výnosu poznáme dlhopisy s pevnou úrokovou sadzbou (napr. fixne 3% p.a.), dlhopisy s pohyblivou úrokovou sadzbou (kupónová sadzba je naviazaná na nejakú medzibankovú sadzbu, napr. LIBOR, PRIBOR) a taktiež dlhopisy s nulovým kupónom, ktoré sú spravidla emitované s diskontom (emisný kurz je nižší ako menovitá hodnota dlhopisu).

Základné pojmy pri dlhopisoch

S dlhopismi sa spája niekoľko špecifických termínov, ktoré by mali investori poznať.

Emitent: emitentom je právny subjekt, ktorý sa snaží získať peniaze predajom dlhopisov (na financovanie nových projektov, investícií, prípadne na rozšírenie prevádzky).

Nominálna hodnota: Ide o statickú hodnotu uvedenú na dlhopise, ktorá sa prideľuje, keď spoločnosť dlhopisy uvádza na trh (na rozdiel od trhovej hodnoty sa nominálna hodnota nemení).

Kupón: suma kupónu predstavuje úrok, ktorý je vyplácaný držiteľovi dlhopisu, zvyčajne ročne alebo polročne. Kupón sa nazýva aj kupónová sadzba alebo nominálny výnos.

Dátum emisie: dátum, kedy je dlhopis emitovaný a začína sa úročiť.

Dátum splatnosti: dátum, ku ktorému môžete očakávať splatenie istiny dlhopisu. Dlhopis je možné kúpiť a predať na voľnom trhu pred dátumom jeho splatnosti.

Cena dlhopisu: ide o sumu, za ktorú by sa dlhopis v súčasnosti predal na sekundárnom trhu. Na aktuálnu cenu dlhopisu vplýva viacero faktorov ako napr. aktuálny rating emitenta a výška úrokových sadzieb na trhu.

Ako fungujú dlhopisy?

Organizácia, ktorá si požičiava, sa zaväzuje, že dlhopis splatí v dohodnutom termíne. Dovtedy platí dlžník držiteľovi dlhopisu úroky, tzv. kupón. Ľudia, ktorí vlastnia dlhopisy, sa nazývajú aj veritelia alebo držitelia dlhopisov. V minulosti, keď ľudia držali klasické papierové dlhopisy, úrokové platby boli splácané odstrihnutím dlhopisových kupónov. Dnes sa celý tento proces uskutočňuje elektronicky.

Keď nastane splatnosť dlhopisu, dlžník spláca istinu, ktorá sa nazýva „nominálna hodnota dlhopisu“. Väčšina držiteľov dlhopisov ich pred splatnosťou na konci úverového obdobia odpredá. Môžu tak urobiť vďaka tomu, že existuje sekundárny trh s dlhopismi.

S dlhopismi sa buď verejne obchoduje na burzách, alebo sa predávajú súkromne medzi maklérom a veriteľom. Keďže dlhopisy možno ďalej predávať, hodnota dlhopisu rastie a klesá až do jeho splatnosti.

Ilustrujme si jednoduchý príklad:

Firma chce postaviť nový závod za 2 milióny eur, preto sa rozhodne vydať dlhopisy, aby získala kapitál na výstavbu tohto závodu. Rozhodne sa emitovať 2000 ks dlhopisov v nominálnej hodnote 1000 eur. Následne firma stanovuje výšku kupónu, čiže ročnú úrokovú sadzbu, ktorou sa bude dlhopis úročiť. Do úvahy berie súčasné prostredie úrokových sadzieb, čím chce dosiahnuť konkurencieschopnosť svojich dlhopisov v porovnaní s podobnými dlhovými cennými papiermi. Emitent sa rozhodne, že vydá 5 ročné dlhopisy s kupónom 5 %. Po uplynutí piatich rokov, keď dlhopis dosiahne splatnosť, spoločnosť každému držiteľovi dlhopisu vyplatí nominálnu hodnotu 1000 eur. Do tej doby bude emitent každý rok platiť držiteľovi dlhopisu kupón 5 %, čiže ak investor drží jeden dlhopis v nominálnej hodnote 1000 eur, kupón bude vo výške 50 eur.

Ako vyberať dlhopisy?

Ako sme si uviedli vyššie, existuje množstvo druhov dlhopisov a pre investora môže byť náročné vybrať si ten správny cenný papier. Pri investovaní do podnikových dlhopisov je smerodajným dokumentom prospekt emisie. Ďalšie informácie o spoločnosti zistia investori z Obchodného registra, výročných správ a taktiež z webových stránok jednotlivých spoločností. Ak dlhopisy emituje tzv. účelovo založená spoločnosť, investor by mal zistiť aj informácie o materskej spoločnosti, ktorá stojí v pozadí tohto emitenta.

Objektívne informácie o tom, či nie je emitent neúmerne zadlžený, zistíme z účtovnej závierky spoločnosti. Informácie o vývoji finančnej situácie emitenta (alebo jeho materskej spoločnosti) možno zistiť z výročnej správy ako aj z konsolidovanej účtovnej závierky overenej audítorom.

Startupové spoločnosti chcú zvyčajne prostredníctvom dlhopisov financovať svoj rozbeh. Veľké spoločnosti s dlhoročnou tradíciou a významným postavením na trhu chcú väčšinou expandovať na zahraničné trhy.

Kde môžem dlhopis kúpiť alebo predať?

Dlhopisy možno kúpiť prostredníctvom bánk alebo cez obchodníkov s cennými papiermi. Ak by ste chceli dlhopis predať skôr, ako uplynie jeho splatnosť, opäť sa môžete obrátiť na banku, cez ktorú ste dlhopis kúpili, prípadne môžete kontaktovať makléra.

Investor môže využiť aj dlhopisové fondy, ktoré ponúkajú investovanie do rôznych dlhopisov. Napr. dlhopisový fond, ktorý investuje do korporátnych dlhopisov firiem s vysokým ratingom.

Ďalšou možnosťou sú dlhopisové ETF fondy, pri ktorých sú oproti klasickým fondom nižšie poplatky. Medzi známe dlhopisové ETF fondy patria:

  • iShares U.S. Treasury Bond ETF
  • Vanguard Long-Term Corporate Bond ETF
  • SPDR Bloomberg 1-3 Month T-Bill ETF
  • iShares TIPS Bond ETF

Graf: Vývoj iShares U.S. Treasury Bond ETF (GOVT) od začiatku roka 2022

 

Zdroj: nasdaq.com

Investičný nástroj ETF majú v ponuke aj licencovaní brokeri v našom porovnaní, pozri viac v sekcii porovnanie brokerov.

Názov 

Platformy

Inštrumenty

SK / CZ jazyk

xStation

(desktop aj mobilná aplikácia)

Forex, Akcie

Akciové indexy
ETF, Komodity
Kryptomeny

U 76 % retailových investorov došlo ku vzniku straty.

eToro platform

Forex, Akcie

Akciové indexy
ETF, Komodity

U 76 % retailových investorov došlo ku vzniku straty.

Metatrader 4

Metatrader 5 

R StocksTrader


Forex, Akcie

Akciové indexy
ETF, Komodity
Kryptomeny

U 66,02 % retailových investorov došlo ku vzniku straty.

Aké riziká sa spájajú s dlhopismi?

Hoci sa dlhopisy vo všeobecnosti považujú za bezpečné a sú menej volatilné ako akcie alebo kryptomeny, netreba zabúdať na to, že aj s dlhopismi sú spojené rôzne riziká. Jedným z hlavných je úverové riziko, teda pravdepodobnosť, že nám nebude splatená sľúbená istina alebo úrok v zmluvne garantovanom čase. Ak chceme zistiť, či existuje riziko, že by mohol emitent zlyhať, je potrebné sledovať jeho rating. Dlhopisy a spoločnosti s ratingom BB a horším sú považované za špekulatívne.

Ďalším možným rizikom je riziko likvidity. Niektoré dlhopisy sú oveľa menej likvidné ako blue chips akcie, čiže akcie veľkých a stabilných spoločností. To znamená, že akonáhle ich získate, môžete mať problém pri ďalšom predaji, nakoľko sa na trhu nenájde protistrana, ktorá by ich za vami požadovanú cenu kúpila.

Riziko inflácie znamená, že ak nevlastníte dlhopis s pohyblivou úrokovou sadzbou, prípadne pokiaľ samotný dlhopis nemá zabudovanú ochranu proti inflácii, vysoká miera inflácie môže výrazne znížiť vašu kúpnu silu.

Dlhopisy a ich ďalší predaj

Dlhopisy prinášajú investorovi príjem prostredníctvom platieb kupónu, avšak zisk môže získať aj vtedy, ak dlhopis ďalej predá za vyššiu cenu, než za akú ho nakúpil. To znamená, že v takomto prípade špekuluje na vývoj ceny dlhopisov.

Keď úrokové sadzby na finančnom trhu rastú, rastú s nimi aj výnosy dlhopisov, no zároveň klesá cena dlhopisov. Naopak, keď referenčné úrokové sadzby klesajú, klesá s nimi aj výnos dlhopisov a cena bondov rastie. Informácie o tom, kedy centrálne banky rozhodujú o úrokových sadzbách a nastavení svojej menovej politiky, prináša ekonomický kalendár, ktorý patrí k dôležitým nástrojom obchodníkov.

Aktuálna situácia na dlhopisových trhoch

Ako uvádza spoločnosť Fidelity, v roku 2022 index amerických súhrnných dlhopisov Bloomberg Barclay zaznamenal pokles hodnoty už druhý rok po sebe. Ako sme si už hovorili vyššie, keď rastú výnosy, ceny dlhopisov zvyčajne klesajú a keďže Federálny rezervný systém (Fed) začal prudko zvyšovať úrokové sadzby v boji s infláciou, investori, ktorí sa obávali poklesu cien, dlhopisy predávali.

Ako uvádza banka Morgan Stanley, americké štátne pokladničné poukážky zažili tento rok panický výpredaj, ktorý poháňal nahor ich výnosy. Výnos 2-ročných štátnych dlhopisov nedávno dosiahol 4,22 %, čo je najvyššia úroveň od roku 2007. Referenčný 10-ročný výnos prekonal 4 %, čo je najviac od roku 2010.

Zdroje: thebalancemoney.com; vanguard.com; europe.pimco.com

Redakčný tím Investičných Novín - investicne.sk. info@investicne.sk
Zdieľať
Komentáre