Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová sa v pondelok dohodli na návrhu spoločnej emisie európskych dlhopisov. Tie by mali byť použité na financovanie balíka opatrení na oživenie európskeho hospodárstva. Túto odvážnu iniciatívu už stihla oceniť Európska komisia, ECB a aj Španielsko. Návrh si však ešte budú musieť osvojiť šetrne rozmýšľajúce krajiny EÚ.
Macron a A. Merková dosiahli na pondelkovom stretnutí významnú dohodu. Prijali plán na oživenie hospodárstva po pandémii koronavírusu. Medzi jeho hlavné body patria výdavky z rozpočtu EÚ v hodnote 500 miliárd EUR, ktoré by mali byť financované z federálnej emisie dlhopisov začlenených do Viacročného finančného rámca (MFF) na roky 2021 až 2027.
Lídri sa zároveň dohodli na novej európskej zdravotnej stratégii založenej na výskume a vývoji. Ďalej na urýchlení realizácie ekologickej dohody prostredníctvom prehĺbenia systému obchodovania s emisiami, minimálnej ceny za emisie CO2 a ďalších investičných stimulov na podporu dekarbonizácie ekonomiky.
Súčasťou dohody je aj výzva na posilnenie hospodárskej suverenity Európy, ktorá by mala spočívať na novej priemyselnej stratégii a prehĺbení jednotného európskeho trhu. Návrhmi sa teraz bude zaoberať Rada EÚ na zasadnutí 27. mája.
Medzi najviac sporné patria spoločné dlhopisy a vytvorenie európskeho fondu na oživenie hospodárstva EÚ. Návrh spočíva v týchto bodoch:
- Fond v objeme 500 miliárd eur by nemal byť založený na pôžičkách jednotlivých štátov a preto by sa nepovažoval za nový dlh členských štátov. To bola jedna z požiadaviek, ktoré si Taliansko stanovilo v posledných týždňoch.
- Finančné prostriedky by si požičala Európska komisia, pravdepodobne podľa čl. 122 ZFEÚ a boli by začlenené do Viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2021-2027.
V článku 122 ZFEÚ sa uvádza, že: „Ak je členský štát v ťažkostiach alebo je vážne ohrozený vážnymi ťažkosťami spôsobenými prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami, ktoré sú mimo jeho kontroly, Rada môže na návrh Komisie poskytnúť členskému štátu za určitých podmienok finančnú pomoc Únie. Predseda Rady informuje o prijatom rozhodnutí Európsky parlament. „
- Nový dlh EÚ by bol nepriamo financovaný budúcimi príspevkami členských štátov, ktoré sa počítajú na základe HDP. V rozpočte EÚ by sa zriadili záruky s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky členské štáty vrátane príjemcov podpory zaviazali splácať dlhovú službu.
- V tejto fáze sú podrobnosti o rozdelení príspevkov medzi jednotlivé krajiny, regióny a odvetvia stále nejasné. Hlavnou myšlienkou ale je, aby najviac zaťažené boli tie, ktoré majú z podporného mechanizmu najväčší úžitok.
- Nové dlhopisy bude môcť Európska centrálna banka nakupovať v rámci programu nákupu aktív verejného sektora (PSPP) a núdzového pandemického programu nákupu aktív (PEPP).
Ak by bol návrh schválený všetkými krajinami, nový fond by bol vítaným doplnkom už existujúceho balíka pomoci. Ten aktuálne pozostáva z:
- aktivácie pôžičiek z Európskeho stabilizačného programu (euroval) bez prísnych podmienok čerpania, teda bez dohľadu EÚ a podmienok na splnenie makroekonomických kritérií,
- financovania podnikov z Európskej investičnej banky v objeme 200 miliárd eur,
- európskou schémou poistenia v nezamestnanosti (SURE) v objeme 100 miliárd eur.
Nie je to po prvý krát, čo Európska únia plánuje vydať spoločné dlhopisy. V minulosti sa tak stalo pri financovaní makro-finančnej pomoci a podpore platobnej schopnosti krajín. Objem však bol oveľa menší, ako sa teraz navrhuje. Okrem toho je ďalším rozdielom aj intenzívny politický tlak, ktorý by mohol otvoriť dvere pre ďalšiu fiškálnu integráciu a trvalejšiu solidaritu medzi severom a juhom Európy. Je to však beh na dlhú trať.
V ideálnom prípade by sa spoločné európske dlhopisy mohli použiť aj na riešenie ďalších problémov, ako napríklad klimatických zmien, či utečeneckej krízy. Nateraz zostáva nejasné, aký dopad bude mať nedávne negatívne rozhodnutie nemeckého ústavného súdu. Francúzsko-nemecký konsenzus je však nesporne sľubným krokom vpred.
Kým sa však fond v objeme 500 mld. eur stane realitou, bude treba ešte veľa úsilia. Hlavnou otázkou zostáva to, či budú Francúzsko a Nemecko schopné presvedčiť ostatné členské štáty, najmä „Šetrnú štvorku“: Rakúsko, Holandsko, Švédsko a Dánsko. Teraz je ten pravý čas to skúsiť.
Bolo by naivné myslieť si, že dohoda sa dosiahne už na najbližšom zasadnutí Európskej rady 27. mája, rovnako tak aj začiatkom júna. Potreba dosiahnuť jednohlasnú podporu znamená nevyhnutnosť tvrdých vyjednávaní. Nie je vylúčené, že tvrdohlaví predstavitelia niektorých krajín proces úplne zablokujú. Bude preto treba, aby francúzsko-nemecké duo počas nasledujúcich týždňov intenzívne rokovalo s ostatnými krajinami.
V procese vidíme dve hlavné riziká. Prvým je to, že podstata projektu sa zmení tak, že podpora nebude smerovať len tým najviac postihnutým krajinám. Druhým je kompromis s niektorými krajinami Strednej Európy. Hrozí napríklad to, že Maďarsko a Poľsko budú podmieňovať podporu návrhu rešpektovaním ich svojského výkladu demokracie.
Francúzsko-nemecká dohoda je však skvelou správou. Hoci je ešte priskoro tešiť sa z výsledku.
Christopher Dembik, hlavný makro analytik Saxo Bank
