Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) minulý týždeň výrazne znížila svoju hospodársku prognózu a vyzvala centrálne banky, aby naznačili trhom, že nízke sadzby zostanú v platnosti dlhšie, než sa nedávno očakávalo.
Najdôležitejšie však je, že okrem monetárnych stimulov sa vyslovila aj za štrukturálne reformy, ale aj za koordinovanú fiškálnu podporu.
Obavy OECD sa sústreďujú najmä na eurozónu. Očakáva, že rast HDP Nemecka dosiahne v tomto roku iba 0,7 percenta, zatiaľ čo Taliansko môže zažiť najhorší rok od roku 2013. V širšom ponímaní nie je ekonomický výhľad jasnejší ani v iných častiach rozvinutého sveta.
Dôvera súkromného sektora podľa OECD prudko klesá už od 3. štvrťroka 2017. Vo výrobnom sektore sa sentiment za posledných 12 mesiacov znížil z úrovne 0,8 percenta a na – 0,8 percenta, čo je najnižšia hodnota od roku 2012, kedy Európa bojovala s dlhovou krízou.
Negatívny trend sa z výrobného sektora presunul aj na dôveru spotrebiteľov, ktorá sa blíži úrovniam z roku 2016.
Prvou odpoveďou Európskej centrálnej banky na tento vývoj už bolo obnovenie TLTRO a zmena rétoriky do budúcnosti. ECB si tak kúpila ďalší čas. Zdá sa však, že na vymazanie tohto výrazného zhoršenia sentimentu budú potrebné ďalšie menové stimuly spojené s fiškálnou expanziou.
Christopher Dembik, hlavný makro analytik Saxo Bank
