Svetová obchodná organizácia: 12 rokov vyjednávaní konečne dospelo k dohode

0

7. december 2013 je významným míľnikom pre Svetovú obchodnú organizáciu (WTO – World Trade Organization).

Dospelo sa totiž k uzavretiu prvej globálnej obchodnej dohody od samotného vzniku tejto organizácie v roku 1995. A o tom, že dohoda sa vôbec nerodila ľahko, svedčí takmer nekonečne 12 ročné vyjednávanie na dohode, ktoré začalo v roku 2001 v hlavnom meste Kataru v Dauhe.

Svetová obchodná organizácia je medzinárodná organizácia a špecializovaná agentúra OSN s primárnym cieľom liberalizácie svetového obchodu prostredníctvom odstraňovania tarifných a netarifných prekážok obchodu. Zaoberá sa pravidlami obchodovania medzi členskými štátmi na globálnej úrovni.

Vznik organizácie siaha do roku 1995, keď nahradila Všeobecnú dohodu o clách a obchode (GATT) fungujúcu od roku 1948 v rámci ktorej sa konalo celkovo 8 kôl rokovaní ktorých spoločným cieľom bolo znižovanie colných sadzieb a odstraňovanie ďalších obchodných prekážok medzinárodného obchodu.

Každé kolo rokovaní malo názov podľa miesta kde sa jeho rokovanie začalo. Samotné ôsme kolo rokovaní, označované ako uruguajské, ktoré sa ako posledné konalo pod hlavičkou GATT, malo za výsledok okrem iného aj vytvorenie Svetovej obchodnej organizácie.

Roberto Azevedo - šéf WTO
Roberto Azevedo – šéf WTO

Organizácia má sídlo vo švajčiarskom meste Ženeva a v súčasnosti združuje 159 členských štátov. Jej generálnym riaditeľom je od septembra 2013 brazílsky diplomat Roberto Azevedo (na snímke vľavo).

Najvyšším rozhodovacím orgánom Svetovej obchodnej organizácie je Konferencia ministrov, ktorá sa schádza spravidla raz za dva roky a zahŕňa zástupcov všetkých členských krajín.

Na rozdiel od väčšiny medzinárodných organizácií rozhoduje na princípe dohody všetkých členov. Výhodou je akceptovateľnosť výslednej dohody, no nevýhodou je určite čas potrebný na to, aby vyjednávania dospeli k úspešnému záveru.

Keď je Svetová obchodná organizácia opäť svetová

Vráťme sa však k aktuálnej situácii. Aktuálne kolo rokovaní, ktoré ako prvé začalo už pod hlavičkou Svetovej obchodnej organizácie, sa odštartovalo v roku 2001 v Dauhe. Neschopnosť dospieť k úspešnému záveru rokovaní otriaslo samotnou pozíciou organizácie. Keď už sa zdalo, že rokovania opäť ku koncu nedovedú, sa však dohoda konečne našla.

Na svojom zasadnutí na Bali v Indonézii sa zástupcovia všetkých 159 členov zhodli na globálnej dohode. „Prvýkrát v našej histórii WTO skutočne splnila to, čo sľúbila“, uviedol po rokovaniach šéf organizácie Roberto Azevedo. A ako dodal. „Prvýkrát sa zišli všetci členovia. Vrátili sme slovo ‘svetová’ späť do názvu Svetovej obchodnej organizácie“.

Dosiahnutá dohoda prinesie lepší prístup najchudobnejších krajín k podieľaniu sa na svetovom obchode. Bohatšie krajiny sa totiž dohodli na znížení ciel pre výrobky z týchto krajín a tiež mení kvóty na dovozy tovarov. Dohoda ma ďalej za cieľ znižovanie poľnohospodárskych dotácií, prekážok obchodu so službami a zníženie ciel na priemyselné výrobky. Celkovo by dohodla mala prispieť k „zníženiu byrokracie vo svetovom obchode“.

Na tom, že prínosy dohody by mohli byť veľké, sa zhodujú aj viacerí analytici. Očakávania hovoria o navýšení svetového obchodu o jeden bilión dolárov na približne 23 biliónov dolárov ročne a taktiež o vytvorení až 20 miliónov nových pracovných miest v najbližších rokoch.

Väčší priestor pre tovary z chudobných krajín tiež povedú k investíciám v oblasti logistiky a infraštruktúry v týchto krajinách.

Nájdu sa aj kritici

Nájdu sa však aj kritici uzavretej dohody. Tí však nehovoria ani tak o jej nevýhodnosti ako skôr o slabých záveroch a vyšších očakávaniach, ktoré podľa nich dohoda mala jednoznačne priniesť.

Pravdou je, že dohoda obsahuje pomerne malú časť vyjednávacieho programu, ktorý sa začal pred 12 rokmi v Dauhe. Dohoda tak síce pomôže aspoň z časti napraviť poškodený image Svetovej obchodnej organizácie, avšak dotiahnuť dokonca zvyšok otázok, ktoré kolo rokovaní v Dauhe nastolilo, bude veľmi ťažké.

MARTIN KIABA je absolventom Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v odbore financie, bankovníctvo a investovanie. Aktívne sa zaujíma o finančné trhy, problematiku verejných financií a politické dianie doma i v zahraničí.
Zdieľať