Výška dávok neovplyvňuje nezamestnanosť

Vysoká úroveň dávok v nezamestnanosti nevedie k nedostatku motivácie ľudí k tomu, aby si hľadali prácu. Teda aspoň tak to tvrdí najnovšia celoeurópska štúdia, ktorá zahŕňala všetky krajiny Európskej únie a Nórsko.

Výskumníci z University of Edinburgh podľa výskumu prišli na to, že úroveň dávok nemá žiadny vplyv na blaho ľudí, ktorí sú bez práce. Vedci zistili, že práve niektoré krajiny, ktoré majú najštedrejšie sociálne systémy a najvyššie dávky v nezamestnanosti, majú zároveň najviac sklesnutých a zúfalých ľudí bez práce.

Príkladom sú krajiny ako Švédsko a Luxembursko, ktoré sa nachádzajú v prvej štvrtine krajín v úrovni dávok, avšak zároveň aj v prvej štvrtine krajín s najnižšou spokojnosťou nezamestnaných.

V Poľsku či Rumunsku sú ľudia bez práce spokojní

Naopak Rumunsko či Poľsko sa nachádzajú v úrovni dávok až v poslednej štvrtine, avšak v nespokojnosti nezamestnaných sa to zdá sa vôbec neodráža. V rebríčku najviac nespokojných nezamestnaných sú totiž až na poslednom, resp. treťom mieste od konca.

Malý vplyv nezamestnanosti na subjektívnu pohodu je tiež napríklad v Španielsku. Správa naznačuje, že oveľa väčší vplyv na úroveň spokojnosti nezamestnaných a ich vnímanú životnú úroveň majú kultúrne a demografické faktory.

Byť bez práce v krajine so staršou populáciou a menším počtom ľudí v produktívnom veku má väčší negatívny vplyv na osobnú pohodu a spokojnosť ako výška dávok.

Nezamestnanosť nie je len o strate príjmu

Nezamestnanosť je rôzne vnímaná aj v jednotlivých kultúrach. Nezamestnanosť totiž nemá za následok „len“ stratu príjmu, ale aj zmeny v sociálnom postavení a práve to je odlišne citlivo vnímané v rôznych spoločnostiach.

Podľa správy by sme napríklad určite nechceli byť v Nemecku. Byť bez práce v tejto krajine má totiž na individuálny blahobyt oveľa väčší vplyv ako inde v Európe.

Nespokojnosť nezamestnaných v Nemecku je podľa štúdie o 50 % vyššia ako nespokojnosť nezamestnaných v Maďarsku.

Štúdia analyzovala dáta z Eurostatu, Európskej komisie a Európskej štúdie. Autor správy Dr Jan Eichhorn z University of Edinburgh’s k záverom práce uviedol: „Tí ktorí tvrdia, že vyššie dávky v nezamestnanosti vedú k menšej motivácii ľudí hľadať si prácu, by možno mali svoj názor prehodnotiť.“ Pre väčšinu ľudí totiž podľa neho nie je výška štátnych dávok to, čo čo ovplyvňuje ako sa osobne cítia.

MARTIN KIABA je absolventom Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v odbore financie, bankovníctvo a investovanie. Aktívne sa zaujíma o finančné trhy, problematiku verejných financií a politické dianie doma i v zahraničí.
Zdieľať
Komentáre