Toto je len pár tvrdení, ktoré dnes môžeme počuť, ak niekto zdôvodňuje súčasné finančné trhy. O bubline sa diskutuje tak na akciových trhoch, realitách, alebo pri úrokových sadzbách. Existuje veľké množstvo kritikov, no zároveň je tu rovnaký, ak nie väčší, počet ekonómov, investorov, či analytikov, ktorí tvrdia, že bublín sa zatiaľ báť nemusíme. Takže kto má pravdu?
Modrá obloha pred nami
Tí, ktorí tvrdia, že zatiaľ nie sme v bubline, zdôrazňujú najmä to, že pomer ceny akcií k ziskom (P/E) nie sú na historických maximách a že ekonomika len zdravo rastie. A zároveň aj to, že nové technológie menia ekonomický model, takže rast bude ešte naďalej pokračovať.
Áno, to všetko môže byť pravda. No na druhej strane, to nie je to, čo ťahá finančné trhy nahor. Robí to psychológia. Strach, chamtivosť, nádej, očakávania, spoločenská nálada, to sú faktory, ktoré ťahajú trh.
Predtým, ako budeme schopní určiť, či sme alebo nie sme v trhovej bubline, musíme najprv porozumieť jej podstate a jej anatómii… tu hrajú psychologické faktory, ktoré som zmieňoval vyššie, veľkú rolu.
Anatómia bubliny
Trhový cyklus začína pri žiadnom alebo minimálnom záujme o dané aktívum. To je zvyčajne bod, keď na trhy vstupujú tzv. smart peniaze, teda hedgeové fondy a podobne, ktorých cieľom je lacno nakúpiť podhodnotené akcie.
V druhej fáze vstupujú na trh inštitucionálni investori, ako napríklad penzijné fondy. Pod vplyvom ich záujmu už začína cena rásť. Počas tejto fázy zvyčajne vidíme na trhu aj prvú korekciu a zväčšia je aj dosť výrazná. Nazývame ju aj ako medvedia pasca. Na trhu sa totiž objaví obava, že trh extrémne výhodnej ceny končí.
Z technického pohľadu, to nazývame aj ako „predvrchol“. Neexistuje žiadne striktné pravidlo, kedy k nemu dôjde, no zvyčajne sú to dva „predvrcholy“ a za nimi nasledujú dve veľké korekcie. Hovoríme o takzvanej inštitucionálnej fáze.
Počas nej viacerí drobní investori, ktorí naskočili v prvej fáze, vystupujú z obchodov, aby do nich vstúpili opäť, ale už pri vyšších cenách. To spôsobuje pokles a opätovný rast trh. Dôvera sa teda rýchlo vráti a ceny rastú ešte rýchlejšie ako predtým, čo niekedy vedie k ďalšej korekcii.
Na základe pozorovania a štúdii viacerých bublín z minulosti môžeme povedať, že každá končí vrcholom, po ktorom nasleduje strmý pád. O vrchole svedčí to, že cena a trh rastú už takmer vertikálne. Trh ženú zväčša drobní investori, kým „smart peniaze“ a časť inštitucionálnych investorov sa už stiahla.
Počas poslednej rely smerom na vrchol rastie medzi drobnými investormi strach z toho, že ak nebudú na trhu, stratia príležitosť zarobiť. Od známych, rodiny, a z médií počúvajú, že na trhu sa dajú ľahko zarobiť peniaze, takže oni nechcú zostať mimo. Dnes to napríklad môžeme počuť pri bitcoine, alebo realitnom trhu.
Široké masy nakupujú bez toho, aby mysleli na nejaké riziko, podľa nich totiž žiadne nie je. Ceny idú už nahor dlhý čas, čo ich presvedčuje, že môžu ísť len týmto smerom.
Keď bublina praskne, všimne si to najprv len malá skupina investorov. Hovorí sa aj, že „prasknutie je tiché“. Dôvodom pre ktorý si to väčšina ľudí nevšimne dostatočne včas je, že si to vedome nepripúšťajú, alebo nepočúvajú tých, ktorí hovoria, že ceny sú na vrchole. Ich myslenie je uväznené vo vzorci, že „cena môže ísť len hore“. Svoje presvedčenie vysvetľujú teóriami ako: nový ekonomický model, nový scenár, nový spôsob obchodovania, revolučný produkt, a podobne. Podporujú ich v tom aj analytici, ktorých zamestnávajú investičné firmy, a ktorí sú motivovaní hovoriť – dobré časy pretrvajú.
Po prasknutí bubliny ide cena nadol najmenej na úroveň najbližšieho „predvrcholu“, no veľmi často až na úroveň toho predchádzajúceho. No niekedy dokonca na úroveň nula, teda tam, odkiaľ začala povodne rásť. Dochádza k tomu relatívne rýchlo. Zvyčajne rýchlejšie ako trvalo, kým ceny nevyrástli. Dôvodom je to, že väčšina obchodníkov a investorov sa snaží minimalizovať straty a panicky predávajú, ak teda vôbec nájdu nejakého kupca.
Psychológia
Aby sme porozumeli psychológii, ktorá je za bublinou, vysvetlím niekoľko psychologických termínov na príkladoch. Dá nám to lepší prehľad o tom, v ktorej fázy bubliny sa práve nachádzame. Musíme sa však najprv pozrieť bližšie na psychológiu človeka ako burzového obchodníka a investora.
Aké sú naše emócie počas investovania?
Keď kupujete aktívum, povedzme podiel na majetku nejakej spoločnosti, ste zo svojej investície nadšení. Prečo nie? Inak by ste v rannej fáze neinvestovali. Cena ide hore, ste vzrušení, tešíte sa. Tým viac, čim viac cena stúpa. Pokladáte to za svoj úspech, za svoje správne rozhodnutie, hoci ceny idú všeobecne nahor. Chválite sa svojou investíciou svojmu okoliu.
No objaví sa mierny pokles. Začínate byť trochu nervózny, no stále ste v pluse. Pokles ceny sa však zväčšuje. Presviedčate sám seba, že stále ide o skvelú investíciu, pretože spoločnosť predsa vyrába skvelé telefóny, autá, zariadenia… Hovoríte si: „trh sa mýli a ostatní na to doplatia“.
Cena je však už nižšie, ako keď ste nakupovali. V tej chvíli si poviete, že predáte, keď sa cena vyšplhá znova nahor. Možno sa v tej chvíli rozhodnete dokúpiť ešte nejaké akcie, aby ste znížili priemernú nákupnú cenu. Meníte teda svoj investičný horizont z krátkodobého na dlhodobý.
Výpredaj však pokračuje a dokonca sa zrýchľuje. Prepadáte panike. Uvedomujete si, že možno to budete musieť nakoniec vzdať. Pretečie posledná kvapka a vy predávate všetko. Hodnota poklesla na možno polovicu toho, za čo ste nakupovali. No všetky trhy sú dole, ľudia hovoria o kríze, a vy potrebujete peniaze sám pre seba. Ako sa však neskôr ukáže, predali ste práve v tom najnižšom bode.
Realita
Prvou známou bublinou bola slávna tulipánová bublina v rokoch 1634-1637. Vtedy predstavoval dnes všadeprítomný tulipán v severnej Európe novinku. Bol veľmi obdivovaný a vyhľadávaný, aj keď v tom čase existovalo veľmi málo vedomostí o správnych kultivačných metódach a prevencii proti chorobám.
Ľudia v Holandsku špekulovali s tulipánovými cibuľkami, až cena jednej bola vyššia ako cena domu. Bublina sa však rýchlo rozpadla a doviedla mnoho ľudí k bankrotu.
Za posledných 150 rokov sme na finančných trhoch zaznamenali niekoľko bublín. Poznáme napríklad železničnú bublinu z roku 1880. Ďalšou je pravdepodobne najznámejšia bublina v histórii a to na burze cenných papierov z 20tych rokov minulého storočia.
Veľký pád trhov v roku 1929 viedol až k veľkej hospodárskej kríze v 30.rokoch. Toto je len krátky zoznam bublín ktoré sa nafúkli a praskli.
No poučili sme sa z predchádzajúcich chýb? Žiaľ nie.
V roku 1980 sme zažili zlatú bublinu, ďalej bublinu na japonskom trhu s bývaním a Nikkei. Neskôr sme boli svedkami ropnej bubliny (2001-2008), bubliny juhoafrického randu (1990-2000), dot.com bublinu a tzv. islandskú bublinu (2000-2007). Zoznam je dlhý a neustále rastie, pretože sa nikdy nepoučíme.
Avšak Bitcoin, to je niečo iné, však?
Nevideli ste podobný graf už niekedy predtým? Prečo stále robíme rovnaké chyby? Jeden z najznámejších špekulantov/investorov, Jesse Livermore (1877-1940), kedysi povedal: „Wall Street sa nikdy nezmení. Zmení sa len obsah peňaženiek, hodnota akcií, či samotní špekulanti, avšak Wall Street sa nikdy nezmení, pretože ani ľudská prirodzenosť sa nezmení.“ Tento pán počas veľkého hospodárskeho krachu v roku 1929 dokázal vsadiť na pokles trhu.
Anatómia bubliny
Ak si rozoberieme ľudské emócie v kontexte klasického príkladu bubliny, napríklad dot-com v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, vrátane vtedy aktuálnej situácie na peňažnom a menovom trhu udávanej dostupnosťou úverov a výškou marží, získame dobrý obraz o tom, čo sa počas nafukovania bubliny a následnej implózii odohráva.
Ako vidíte, aktuálna situácia na trhu má všetky charakteristiky bubliny. Je veľmi podobná všetkým ostatným vyššie uvedeným prípadom.
A čo sme sa vlastne naučili? Všade počujeme: dnešný akciový trh je zdravý, hospodársky rast krajín ho podporuje, najmä v USA. Nuž, nechám ekonómov hádať sa o stave ekonomiky, len mi dovoľte položiť jednu otázku: „Koľkí ekonómovia predpovedali krach v roku 1929, či krach dot-com bubliny, alebo poslednú veľkú finančnú krízu?“
„Neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by sme sa mali obávať“ povedal Andrew W. Mellon, americký minister financií, v septembri 1929, teda jeden mesiac pred krachom, ktorý viedol k Veľkej hospodárskej kríze. No nemal by to americký minister financií vtedy už vedieť?
Budujeme novú bublinu? Alebo je to tentoraz úplne odlišné?
Kde sa nachádzame teraz? Sme súčasťou bubliny, a ak áno, kedy môže prasknúť?
Je veľmi ťažké určiť presný vrchol. Môžeme však použiť celý rad technických nástrojov, aby sme sa pokúsili prečítať trh.
Tu sú otázky, ktoré by sme si mali položiť:
- Je objem trhu dostatočne veľký? Sú motorom na trhu všetky (alebo väčšina) akcií? Čím menej akcií totiž ovláda a tlačí trh vyššie, tým krehkejší je stúpajúci trend.
- Je sentiment, alebo sociálna nálada, podobná tej, ktorú poznáme z prípadov blížiacich sa vrcholov bublín z minulosti?
- Súčasné obdobie môžeme zaradiť medzi najdlhšie z pohľadu mesačných prírastkov. Dokonca ani v búrlivých 20tych rokoch trh nezaznamenal toľko po sebe idúcich mesiacov s pozitívnym rastom. Máme najvyšší počet dní bez poklesu cien o viac ako tri percentá. Nepočuli sme ale už rovnaké frázy aj v minulosti?
Takže čo sa vlastne deje v rokoch 2017 a 2018? Je to tentoraz odlišné? Počúvame veľa rečí o sociálnych médiách, robotoch a iných technológiách, ktoré „zmenia všetko“. Teda spôsob akým pracujeme, hospodárstvo, aj náš spoločenský život.
Súhlasím, že je to teraz „iné“, avšak iné to bolo aj keď sme sa vzdali poľnohospodárstva, ktoré bolo najväčším hospodárskym odvetvím, a presunuli sme sa do priemyselnej éry. Iné to bolo, keď železnice spôsobili revolúciu v doprave, alebo keď Henry Ford vynašiel dopravný pás a nahradil koče ťahané koňmi lacnými osobnými a nákladnými autami.
Netvrdím ale, že trh už je na vrchole a čoskoro uvidíme pád. Tento článok nie je o tom. Mali by sme sa ale zamyslieť nad tým, v ktorej fáze sa v súčasnosti nachádzame.
Opýtajme sa samých seba: koľko známych zrazu hovorí o investovaní do akcií a/alebo do kryptomien? Myslím tým ľudí, ktorí nikdy predtým neinvestovali!
Počúvam stále rovnaké frázy ako 90-tych rokoch minulého storočia, cítim rovnakú energiu a postoj k riziku v štýle „ceny už budú len rásť“.
No možno som len starý dedko a tentoraz je situácia naozaj iná. Ale možno to ani tentoraz nie je iné. Ak je to tak, mám len jednu radu: „opustite potápajúcu sa loď dostatočne včas“.
Kim Cramer Larsson technický analytik Saxo Bank
