Trh s dlhopismi patrí k najväčším trhom s cennými papiermi na svete. V tomto článku sa pozrieme na to, čo je to dlhopis a aké druhy dlhopisov poznáme, ako tieto cenné papiere fungujú v praxi a ako vyzerá aktuálna situácia na dlhopisovom trhu.
Čo je dlhopis?
Dlhopis (stretnete sa aj s pojmom bond alebo obligácia) je cenný papier s pevne stanovenou lehotou splatnosti, ktorý vyjadruje záväzok emitenta (dlžníka) voči veriteľovi (investorovi). Zjednodušene povedané, ide o spôsob, akým si štát, firma alebo iný emitent požičiava peniaze priamo od investorov.
Emitent sa v rámci dlhopisu zaväzuje, že v stanovenej lehote splatí veriteľom nominálnu hodnotu dlhopisu spolu s úrokom alebo prémiou. Dlhopis je teda jedným zo spôsobov, ako môžu štáty, samosprávy či firmy získať pôžičku na financovanie svojich projektov alebo prevádzkovej činnosti.
Ak si investor kupuje štátny dlhopis, požičiava peniaze štátu, ak si kupuje podnikový dlhopis, požičiava peniaze firme.
Dlhopisy patria spolu s akciami medzi základné stavebné prvky investičného portfólia. Ide o investičný nástroj, ktorý v porovnaní s akciami či ETF fondmi spravidla prináša nižšiu mieru rizika a volatility, no zároveň aj nižší potenciálny výnos. Preto môžu byť vhodnou súčasťou portfólia najmä pre konzervatívnejších investorov.
Aké druhy dlhopisov poznáme?
Existuje viacero typov dlhopisov, ktoré sa od seba líšia podľa toho, kto ich vydáva, akú majú dĺžku splatnosti či charakter úrokového výnosu.
Podľa doby splatnosti poznáme:
- Krátkodobé dlhopisy (splatnosť do 1 roka)
- Strednodobé dlhopisy (splatnosť 1 – 10 rokov)
- Dlhodobé dlhopisy (splatnosť je dlhšia ako 10 rokov)
- Dlhopisy bez doby splatnosti (tzv. večné dlhopisy, ktoré nemajú stanovenú dobu splatnosti a trvalo vyplácajú kupón)
Podľa toho, kto dlhopisy emituje, rozlišujeme:
- Štátne dlhopisy: emitentom je štát. Sú považované za najbezpečnejšie, avšak prinášajú aj najnižší úrok. Aby bol štátny dlhopis bezpečný, podmienkou je ekonomická a politická stabilita štátu a vysoký úverový rating.
- Komunálne dlhopisy: kým štátne dlhopisy vydáva štát, komunálne dlhopisy vydávajú samosprávy, mestá alebo obce. Majú o niečo vyšší výnos ako štátne dlhopisy, no zároveň sú aj o niečo rizikovejšie.
- Korporátne dlhopisy: označované aj ako podnikové dlhopisy, emitentom sú firmy. Sú rizikovejšie ako štátne dlhopisy, no zvyčajne aj výnosnejšie. Riziko a výnos závisia aj od toho, aká je bonita spoločnosti. Tie najrizikovejšie s vysokým úročením sa nazývajú „junk bonds.“
- Bankové dlhopisy – ide o zvláštny typ korporátneho dlhopisu, ktorý vydávajú bankové inštitúcie.
Podľa charakteru úrokového výnosu poznáme dlhopisy s pevnou úrokovou sadzbou (napr. fixne 3% p.a.), dlhopisy s pohyblivou úrokovou sadzbou (kupónová sadzba je naviazaná na nejakú medzibankovú sadzbu, napr. LIBOR, PRIBOR) a taktiež dlhopisy s nulovým kupónom, ktoré sú spravidla emitované s diskontom (emisný kurz je nižší ako menovitá hodnota dlhopisu).

Dlhopisy a ich základné pojmy
S dlhopismi sa spája niekoľko špecifických termínov, ktoré by mali investori poznať.
Emitent: emitentom je subjekt, ktorý sa snaží získať peniaze predajom dlhopisov (na financovanie nových projektov, investícií, prípadne na rozšírenie prevádzky).
Nominálna hodnota: Ide o sumu uvedenú na dlhopise, ktorú sa emitent zaväzuje investorovi splatiť pri jeho splatnosti (na rozdiel od trhovej hodnoty sa nominálna hodnota nemení).
Kupón: suma kupónu predstavuje úrok, ktorý je vyplácaný držiteľovi dlhopisu, zvyčajne ročne alebo polročne. Kupón sa nazýva aj kupónová sadzba alebo nominálny výnos.
Dátum emisie: dátum, kedy je dlhopis emitovaný a začína sa úročiť.
Dátum splatnosti: dátum, ku ktorému môžete očakávať splatenie istiny dlhopisu. Dlhopis je možné kúpiť a predať na voľnom trhu pred dátumom jeho splatnosti.
Cena dlhopisu: ide o sumu, za ktorú by sa dlhopis v súčasnosti predal na sekundárnom trhu. Na aktuálnu cenu dlhopisu vplýva viacero faktorov ako napr. aktuálny rating emitenta a výška úrokových sadzieb na trhu.
Ako fungujú dlhopisy?
Subjekt, ktorý si požičiava peniaze, sa zaväzuje, že dlhopis splatí v dohodnutom termíne. Dovtedy platí držiteľovi dlhopisu úroky, tzv. kupón. Ľudia, ktorí vlastnia dlhopisy, sa nazývajú aj veritelia alebo držitelia dlhopisov. V minulosti, keď ľudia držali klasické papierové dlhopisy, úrokové platby boli splácané odstrihnutím dlhopisových kupónov. Dnes sa celý tento proces uskutočňuje elektronicky.
Keď nastane splatnosť dlhopisu, dlžník spláca istinu, ktorá sa nazýva „nominálna hodnota dlhopisu“. Väčšina držiteľov dlhopisov ich pred splatnosťou na konci úverového obdobia odpredá. Môžu tak urobiť vďaka tomu, že existuje sekundárny trh s dlhopismi.
S dlhopismi sa buď verejne obchoduje na burzách, alebo sa predávajú súkromne medzi maklérom a veriteľom. Keďže dlhopisy možno ďalej predávať, hodnota dlhopisu rastie a klesá až do jeho splatnosti.
Ilustrujme si jednoduchý príklad:
Predstavme si firmu, ktorá chce postaviť nový závod za 2 milióny eur. Na jeho financovanie sa rozhodne vydať dlhopisy a získať tak potrebný kapitál od investorov.
Firma vydá 2 000 dlhopisov s nominálnou hodnotou 1 000 eur. Ak sa všetky dlhopisy predajú, spoločnosť tým získa 2 milióny eur.
Následne stanoví kupón, teda úrok, ktorý bude investorom z dlhopisu pravidelne vyplácať. V tomto prípade sa firma rozhodne pre päťročný dlhopis s kupónom 5 % ročne.
Investor, ktorý si kúpi jeden dlhopis za 1 000 eur, tak bude každý rok dostávať úrok 50 eur. Po piatich rokoch dlhopis dosiahne splatnosť a spoločnosť investorovi okrem posledného kupónu vyplatí aj nominálnu hodnotu dlhopisu, teda 1 000 eur.
Ak investor dlhopis drží až do splatnosti, za päť rokov tak na úrokoch dostane spolu 250 eur a na konci mu spoločnosť vráti pôvodných 1 000 eur.

Ako vyberať dlhopisy?
Ako sme si uviedli vyššie, na trhu existuje množstvo druhov dlhopisov, a preto nemusí byť jednoduché vybrať si ten správny. Pri podnikových dlhopisoch je dôležitým zdrojom informácií najmä prospekt emisie. Ďalšie údaje o spoločnosti si investor môže overiť v Obchodnom registri, výročných správach alebo na jej webovej stránke. Ak dlhopis vydáva účelovo založená spoločnosť, je vhodné pozrieť sa aj na materskú spoločnosť, ktorá za emitentom stojí.
Objektívny obraz o finančnej situácii emitenta a jeho zadlžení poskytuje účtovná závierka. O jeho hospodárení a vývoji finančnej situácie sa investori môžu viac dozvedieť aj z výročnej správy a konsolidovanej účtovnej závierky overenej audítorom.
Startupy využívajú dlhopisy často na financovanie rozvoja a rozbehu podnikania. Väčšie a etablované spoločnosti ich môžu využiť napríklad na expanziu na zahraničné trhy alebo financovanie nových projektov.
Kde môžem dlhopis kúpiť alebo predať?
Dlhopisy možno kúpiť prostredníctvom bánk alebo cez obchodníkov s cennými papiermi. Ak by ste chceli dlhopis predať skôr, ako uplynie jeho splatnosť, opäť sa môžete obrátiť na banku, cez ktorú ste dlhopis kúpili, prípadne môžete kontaktovať makléra.
Investor môže využiť aj dlhopisové fondy, ktoré ponúkajú investovanie do rôznych dlhopisov. Napr. dlhopisový fond, ktorý investuje do korporátnych dlhopisov firiem s vysokým ratingom.
Ďalšou možnosťou sú dlhopisové ETF fondy, pri ktorých sú oproti klasickým fondom nižšie poplatky. Medzi známe dlhopisové ETF fondy patria:
- iShares U.S. Treasury Bond ETF
- Vanguard Long-Term Corporate Bond ETF
- SPDR Bloomberg 1-3 Month T-Bill ETF
- iShares TIPS Bond ETF
Graf: Vývoj dlhopisového ETF fondu Vanguard Long-Term Corporate Bond ETF za posledný rok

Investičný nástroj ETF majú v ponuke aj licencovaní brokeri v našom porovnaní, pozri viac v sekcii porovnanie brokerov.
Aké riziká sa spájajú s dlhopismi?
Hoci sa dlhopisy vo všeobecnosti považujú za bezpečné a sú menej volatilné ako akcie alebo kryptomeny, netreba zabúdať na to, že aj s dlhopismi sú spojené rôzne riziká.
Jedným z najdôležitejších je úverové riziko, teda možnosť, že emitent nesplatí istinu alebo úrok v dohodnutom termíne. Ak chceme zistiť, či existuje riziko, že by mohol emitent zlyhať, je potrebné sledovať jeho rating. Dlhopisy a spoločnosti s ratingom BB a horším sú považované za špekulatívne.
Ďalším možným rizikom je riziko likvidity. Niektoré dlhopisy sú oveľa menej likvidné ako blue chip akcie, čiže akcie veľkých a stabilných spoločností. To znamená, že akonáhle ich získate, môžete mať problém pri ďalšom predaji, nakoľko sa na trhu nenájde protistrana, ktorá by ich za vami požadovanú cenu kúpila.
Riziko inflácie spočíva v tom, že vysoká inflácia môže znížiť reálnu hodnotu výnosu z dlhopisu a tým aj vašu kúpnu silu. Najväčšie je pri dlhopisoch s pevnou úrokovou sadzbou, keďže ich výnos sa počas držby nemení.
Dlhopisy a ich ďalší predaj
Dlhopisy prinášajú investorovi príjem prostredníctvom platieb kupónu, avšak zisk môže získať aj vtedy, ak dlhopis ďalej predá za vyššiu cenu, než za akú ho nakúpil. To znamená, že v takomto prípade špekuluje na vývoj ceny dlhopisov.
Keď úrokové sadzby na trhu rastú, nové dlhopisy ponúkajú vyššie výnosy, a preto klesá cena starších dlhopisov s nižším výnosom.. Naopak, keď referenčné úrokové sadzby klesajú, klesá s nimi aj výnos dlhopisov a cena bondov rastie.
Informácie o tom, kedy centrálne banky rozhodujú o úrokových sadzbách a nastavení svojej menovej politiky, prináša ekonomický kalendár, ktorý patrí k dôležitým nástrojom obchodníkov.

Aktuálna situácia na dlhopisových trhoch
V čase publikovania tohto článku je situácia na dlhopisových trhoch napätá. Výnosy štátnych dlhopisov atakujú viacročné rekordy, čo je dôsledkom vyššej inflácie a tiež reakciou na vysoké zadĺženie štátov. Konflikt na Blízkom východe zvýšil ceny energií a rozdúchal inflačné tlaky, v dôsledku čoho začal trh počítať s prísnejšou menovou politikou. Trh aktuálne očakáva zvýšenie sadzieb v USA o 25 bázických bodov, čo by bolo prvé zvýšenie sadzieb Fedu od roku 2023.
Najväčšiu pozornosť v súčasnosti pútajú americké štátne dlhopisy. Výnos 10-ročného amerického dlhopisu sa prvýkrát od roku 2007 vyšplhal nad hranicu 5,04 %
Dlhodobé výnosy tlačí nahor aj ponuka štátnych dlhopisov. Americká vláda potrebuje financovať vysoké rozpočtové deficity a podľa analýz sa očakáva pokračovanie masívnej emisie nového dlhu.
Napätie je viditeľné aj na európskom trhu. Výnos 10-ročných nemeckých dlhopisov sa podľa aktuálnych údajov dostal približne na 3,57 %, čo je najvyššia úroveň od roku 2009. Aj tu zohrávajú úlohu obavy z inflácie, vyššie ceny energií a potreba financovať vysoké verejné výdavky.
Čo to znamená pre ceny dlhopisov? Keď rastie výnos dlhopisu, jeho cena klesá. Preto je rok 2026 pre majiteľov dlhodobých dlhopisov náročný. Napríklad portfóliá dlhodobých amerických dlhopisov utrpeli v posledných mesiacoch pokles v dôsledku prudkého rastu výnosov. Zároveň však vyššie výnosy znamenajú, že nové dlhopisy sú pre investorov atraktívnejšie z hľadiska budúceho úrokového výnosu. Problém je predovšetkým pre tých, ktorí už vlastnia staršie dlhopisy s nižším kupónom.
Zdroje: thebalancemoney.com; vanguard.com; europe.pimco.com










