Úrokové náklady americkej federálnej vlády dosiahli novú rekordnú úroveň. V roku 2025 predstavovali 18,5 % jej príjmov, čím prekonali doterajší rekord z roku 1991, uvádza magazín Fortune. Analytici zároveň upozorňujú, že riziká spojené so splácaním rastúceho amerického dlhu sú dnes výrazne vyššie než pred 35 rokmi.
Podľa analýzy investičnej spoločnosti DoubleLine dosiahli čisté úrokové platby federálnej vlády v roku 2025 až 18,5 % jej príjmov. Prekonali tak rekordných 18,4 % z roku 1991. V absolútnom vyjadrení išlo približne o 1,25 bilióna dolárov, čo je viac než celý americký obranný rozpočet na rok 2026.
Takmer pätina všetkých príjmov federálnej vlády tak smeruje iba na obsluhu štátneho dlhu. Rastúce úrokové náklady zároveň vytvárajú začarovaný kruh. Vláda si musí požičiavať stále viac, aby dokázala financovať svoje výdavky a zároveň pokrývať rastúce úroky. Menej peňazí jej tak zostáva na infraštruktúru, vzdelávanie či ďalšie investície, ktoré môžu podporovať ekonomický rast.
V roku 1991 predstavoval verejný dlh USA približne 44 % HDP. Dnes už verejný dlh presahuje 40 biliónov dolárov, čo predstavuje viac než 100 % HDP. Aj relatívne nižšie úrokové sadzby preto dnes vytvárajú pre federálny rozpočet oveľa väčšiu záťaž.
Situáciu navyše komplikuje rastúci dopyt veľkých technologických spoločností po financovaní prostredníctvom dlhových trhov. Najmä technologickí giganti potrebujú obrovské množstvo kapitálu na budovanie dátových centier a rozvoj infraštruktúry pre umelú inteligenciu.
„Kapitál prúdiaci do korporátnych dlhopisov je kapitál, ktorý neprúdi do štátnych dlhopisov, a výnosy štátnych dlhopisov museli stúpnuť, aby sa trh vyčistil,“ napísal v nedávnej poznámke ekonóm a veterán Wall Street Ed Yardeni.
Podľa neho tak revolúcia v oblasti umelej inteligencie vytvára klasický efekt vytláčania. Rastúci dopyt technologických spoločností po kapitáli môže zvyšovať náklady financovania nielen pre súkromný sektor, ale aj pre americkú vládu.
