Federálny rezervný systém (Fed) v stredu prvýkrát za tri roky zvýšil úrokové sadzby. Americká centrálna banka sa rozhodla sprísniť menovú politiku v čase, keď inflácia zostáva zvýšená.
Fed jednomyseľne rozhodol o zvýšení svojej kľúčovej úrokovej sadzby z rozpätia 3,50 až 3,75 % na 3,75 až 4 %. Ide o prvé zvýšenie sadzieb od júla 2023.
„Inflácia zostáva zvýšená,“ uviedol výbor vo vyhlásení po zasadnutí. Zároveň zopakoval, že jeho cieľom je zabezpečiť cenovú stabilitu a podporiť návrat inflácie k 2-percentnému cieľu.
Fed naznačil ďalšie zvýšenie sadzieb
Nové prognózy Fedu zároveň ukázali, že väčšina predstaviteľov centrálnej banky počíta s ďalším zvýšením úrokových sadzieb ešte v priebehu tohto roka.
Takzvaný bodový graf, ktorý zachytáva očakávania jednotlivých predstaviteľov Fedu, ukázal, že 16 z 18 účastníkov očakáva ešte minimálne jedno zvýšenie. Štyria z nich pritom počítajú s možnosťou ďalších dvoch zvýšení. Dvaja predstavitelia naopak očakávajú, že sadzby sa po aktuálnom kroku už tento rok nezmenia. Predseda Fedu Kevin Warsh sa do bodového grafu nezapojil.
Projekcie na ďalšie roky už výraznejšie sprísňovanie menovej politiky neukazujú. Pre rok 2028 je v priemere naznačené jedno zníženie sadzieb a ďalšie zníženie by mohlo prísť v roku 2029.
Inflácia má zostať vyššia, než sa pôvodne očakávalo
Predstavitelia Fedu zároveň zvýšili svoje prognózy inflácie na tento rok. Podľa najnovších odhadov by mal celkový index cien osobných výdavkov (PCE) vzrásť o 3,7 %, zatiaľ čo jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa ceny potravín a energií, by mala dosiahnuť 3,4 %. V oboch prípadoch ide o zvýšenie prognózy o 0,1 percentuálneho bodu oproti júnovým odhadom.
Fed zároveň neočakáva návrat inflácie k svojmu 2-percentnému cieľu skôr ako v roku 2029. Na druhej strane centrálna banka predpokladá výrazné spomalenie cenových tlakov v roku 2027. Celková inflácia by podľa projekcií mala klesnúť na 2,3 % a jadrová na 2,5 %.
Jednou z hlavných obáv Fedu je, že vyššie ceny energií nezostanú iba pri pohonných látkach a postupne sa premietnu aj do ďalších častí ekonomiky. Ak by drahšia ropa a energie pretrvávali dlhšie, mohli by zvýšiť inflačné očakávania domácností aj firiem. Ekonómovia zároveň upozorňujú, že ďalším potenciálnym zdrojom cenových tlakov môžu byť vysoké investície do umelej inteligencie.
Zdroje: finance.yahoo; cnbc
