Pri dlhodobom investovaní väčšina ľudí volí formu opakovaných nákupov. Je to pochopiteľné, väčšina z nás pravdepodobne nemá na účte veľký obnos, ktorý by bol človek schopný investovať jednorazovo. Navyše takýto jednorázový nákup môže byť pri zlom načasovaní aj dosť nevýhodný. Preto sa medzi investormi táto metóda opakovaných príkupov, tiež známa pod skratkou DCA (dollar cost averaging) stáva stále populárnejšia. V tomto článku sa pozrieme, na čom je DCA založené a ako dobre naozaj funguje.
Do slovenčiny by sa tento pojem dal preložiť zhruba ako „priemerovanie cien”. Tento slovenský preklad prakticky vysvetľuje celú stratégiu. Investor pri stratégii DCA necieli prekonať výkonnosť finančných trhov. Vsádza na to, že v dlhodobom horizonte trhy rastú a aj obyčajný priemer znamená v rámci rokov a desaťročí úspech. Stratégia je tak ideálna pre dlhodobých pasívnych investorov, ktorí sa napríklad nechcú finančnými trhmi príliš zaoberať, ale chcú využiť ich rast.
Hlavné plus DCA spočíva v jednoduchosti: stačí si vybrať kvalitný inštrument, spravidla dobre diverzifikované ETF, a potom napríklad na mesačnej báze toto ETF nakupovať. Pre väčšinu ľudí sú pravidelné menšie investície cenovo najdostupnejším variantom, takže ide o prirodzený prístup, ktorý mnohí praktizujú, aj keď si to možno ani neuvedomujú.
Ukážme si ale úspešnosť DCA modelu na dvoch hypotetických situáciách. Aby sme tento príklad doviedli do extrému, vezmime si jeden z najväčších problémov na finančnom trhu za posledných 100 rokov, ktorým bola veľká finančná kríza, ktorá vypukla v roku 2008.
Na obrázku vidíte graf vývoja akciového indexu S&P 500. Prvý krížik označuje najhorší možný vstup do indexu, po ktorom nasleduje strmý pád o viac ako 50%. Je síce nepravdepodobné, že by ste sa takto zle trafili vrchol trhu a potom zažili tak veľký prepad, ale predstavme si, že by sme naozaj mali takú smolu. Modrá čiara potom ukazuje hranicu, na ktorú by sa musel dostať akciový index, aby sa investícia vrátila na svoju pôvodnú hodnotu (príklad je zjednodušený a nezahŕňa priebežne vyplácané dividendy, ktoré by spôsobili, že by sa investor dostal na nulu o niečo skôr). Vidíme, že trh sa na pôvodnú úroveň (druhý krížik) dostal až v roku 2013, teda zhruba 5 rokov po predchádzajúcom vrchole. Vzhľadom na to, že Veľká finančná kríza bola pre americkú ekonomiku pravdepodobne najväčším problémom od Veľkej hospodárskej krízy pred 100 rokmi, nie je 5 rokov stále nijako zvlášť zlé číslo. Pomocou DCA však môžeme investora dostať na nulu oveľa skôr.
Na druhom grafe máme rovnakú situáciu, tj vstup v najnevhodnejšej možný okamih, ale predstavme si, že namiesto jednorazového nákupu investor investuje pravidelne každých niekoľko mesiacov. Každá investícia je reprezentovaná krížikom. Ak by investor investoval zakaždým rovnakú sumu, dostal by sa na nulu oveľa skôr ako v prvom prípade, pretože by sa znížila priemerná nákupná cena, ktorú musí prekonať, aby bol v zelených číslach.
Hodnota by sa nachádzala približne niekde uprostred realizovaných pozícií, čo v tomto prípade predstavuje približne úroveň, na ktorej bol vykonaný tretí nákup. Aj pri tejto hodnote by síce prvé dve pozície boli stále v mínuse, pretože aktuálna cena by bola stále nižšia (posledný krížik v grafe), ale tretia pozícia by už bola približne na nule a štvrtá a piata pozícia by už boli v pluse, čo by spôsobilo, že celková priemerná nákupná cena by už bola dosiahnutá. Po počiatočnom nákupe by sme teda dosiahli nulu zhruba po troch rokoch, čo je v porovnaní s prvým príkladom skoro polovičná doba.
Skúsení dlhodobí investori pravdepodobne vedia, že každá korekcia amerických akcií bola vždy skôr či neskôr zmazaná, takže by nemali problém počkať aj tých 5 rokov (trh je od minima v roku 2009 k dnešnému dňu zhruba o 600 % vyššie). Najmä pre začínajúcich investorov alebo pre ľudí bez dostatočných skúseností či pevnej vôle však môže byť problém sledovať, ako trh padá a stráca desiatky %. Priemerovanie cien preto môže byť pre mnohých psychologickou pomôckou, ktorá im pomôže podobné prepady prekonať, či už to bolo v roku 2008, pri príchode Covidu v roku 2020, kedy index oslabil o 35 %, alebo v roku 2022, keď index opäť oslabil o zhruba 26%. Vo všetkých prípadoch by DCA dostal investora zo straty do zisku, aj keby nakupoval v najhoršej možnej chvíli, oveľa skôr.
Ako ale správne realizovať DCA, tj pravidelné investovanie? Aj v rámci na prvý pohľad triviálnej stratégie ako je DCA existuje mnoho možností, ako si ho personalizovať. Úlohu hrá opakovanosť a veľkosť príkupov, počet a rozloženie inštrumentov atď. Pokiaľ ale zostaneme pri základnej myšlienke, teda rovnako vysokom periodickom prikupovaní diverzifikovaných ETF, nie je to naozaj nič zložité. Navyše vďaka novým investičným produktom je možné de facto celú túto stratégiu plne automatizovať.
Príkladom takejto automatizácie sú Investičné plány XTB, ktoré dávajú investorovi možnosť zostaviť si vlastné ETF portfólio, nastaviť percentuálne rozloženie a časovú schému príkupov a o zvyšok sa už nemusia starať. Aplikácia potom sama prikupuje kôš vybraných ETF podľa nastavených preferencií.
Na prvý pohľad sa môže zdať divné, že investor nespravuje svoje portfólio aktívnejšie, ale mnohé štatistiky a dáta z minulosti hovoria, že pre väčšinu z nás je pravidelný mechanický nákup indexu oveľa lepší a výnosnejší variant než nejaký aktívnejší výber alebo častý zásah do portfólia. Pokiaľ by sme to mali zhrnúť do jednej vety, pre väčšinu dlhodobých investorov s horizontom desiatok rokov bude metóda DCA nákupu indexov najlepšou voľbou z hľadiska potenciálneho výnosu, rizika a stráveného času.
Pokiaľ aj Vy chcete začať s pasívnym investovaním, detailné informácie o Investičných plánoch nájdete na tomto odkaze: https://www.xtb.com/sk/investicne-plany
