Ako píše pre New York Times známy americký ekonóm Paul Krugman, čínska ekonomika je nebezpečenstvom, ktoré svetové hospodárstvo teraz naozaj nepotrebuje. Aj keď sám presne nevie, kedy dôjde k čínskej kríze, pred ktorou už dávno varovalo mnoho ekonómov, isté je, že problémy v Číne sú reálne.
Krugman pripomína, že Peking už viackrát dokázal, že je schopný podporiť svoju ekonomiku všetkými možnými prostriedkami. „Možno ide o ďalší názorný dôkaz fungovania tzv. Dornbuschova zákona , ktorý je pomenovaný podľa môjho starého učiteľa R. Dornbuscha. Zákon hovorí, že príchod krízy trvá oveľa dlhšie, než sa domnievame, ale potom k nej dôjde omnoho rýchlejšie, než by sme čakali,“ uvádza Krugman.
Podľa ekonóma je najväčším problémom to, že dnes už krajina nie je schopná exportovať svoje prebytky do zvyšku sveta tak jednoducho ako v minulosti. Čína má mimoriadne vysoké investície a zdá sa, že k nim nevykazuje dostatočnú domácu spotrebu.
Vysoké podnikové investície potom znamenajú, že firemný sektor má stále väčšie problémy s dosahovaním potrebnej návratnosti týchto výdavkov. Tento problém prehlbuje aj približovanie sa čínskych technológií k vyspelým krajinám, čo znamená, že sa vyčerpáva potenciál pre ďalší vysoký rast.
Najpomalší rast od roku 1990
Ako vyplýva z najnovších dát, rast čínskej ekonomiky v roku 2018 spomalil zo 6,5% na 6,4%, čo je najpomalší medziročný rast za posledných 28 rokov.
Ekonómovia sa zhodujú na tom, že Čína nemôže dosahovať rýchly rast donekonečna. Potenciál vládnych stimulov sa vyčerpáva a ekonomiku podlamujú aj obchodné vojny, čo sa odrazilo na poklese zahraničného obchodu v decembri.
Taktiež nemožno porovnávať súčasný rast Číny s rastom z roku 1990. Keď v roku 1990 ekonomika dosiahla rast o 6,6%, išlo o prírastok HDP menej ako 500 mld. CNY. A dnes? Dnes je to viac ako 10-násobok. Dôležité je preto vnímať rast v pomere k základu.
Vplyv na svetovú ekonomiku
Čo by priniesla vážna čínska kríza pre svetové hospodárstvo? Krugman uvádza, že krajina už v celku nevytvára obrovské obchodné prebytky a stala sa veľkým trhom pre zahraničné firmy.
V roku 2017 dosiahla hodnota importov 2,2 bilióna dolárov, zatiaľ čo dovoz do USA predstavoval 2,9 bilióna dolárov . Z Číny sa tak stal podobný „ťahúň“ globálneho rastu, akým je napr. USA. Výrazné spomalenie čínskej ekonomiky by sa tak citlivo premietlo aj na svetovej ekonomike.
