V Saxo Bank sme už dlho skeptickí ohľadom ekonomického potenciálu Číny a naša prognóza, ktorá je nižšie pod všeobecným konsenzom, tieto pohyby náležite odzrkadľuje.
V tom celom chaose, ktorý teraz vypukol v Číne je jedna vec absolútne jasná. Čínska ekonomika sa musí zmeniť smerom k západnému štýlu systému založenom na dopyte. Už sa totiž viac nemôže spoliehať na rast hnaný len investíciami.
Návratnosť investícií v Číne jednoducho klesla až príliš. Dnes je preto potrebného stále viac a viac dlhu, či už súkromného alebo verejného, na to, aby bolo možné udržať rast v blízkosti oficiálneho cieľa.
Našou hlavnou obavou týkajúcou sa čínskej ekonomiky však je, že toto preváženie smerom k ekonomike ťahanej viac dopytom, sa deje príliš pomaly. Keďže to totiž znamená z krátkodobého hľadiska menej bolesti, vláda tlačí deň zúčtovania do budúcnosti. No problém bude stále len rásť.
Nedávne intervencie centrálnej banky Číny, ktoré znamenali zníženie požadovanej miery rezerv pre komerčné banky a zníženie základnej sadzby o 25 bodov, vyzerajú z pohľadu neskorších čísel, ktoré sa výraznejšie nezlepšili, ako nedostatočné. Je to do istej miery zvláštne, dodať obavy z investícií financovaných dlhmi na akciový trh.
Následky takto nafúknutého trhu sú však dnes už zrejmé. A to markantne. Nie len v Číne, kde sa milióny investorov zúfalo snažia minimalizovať straty vystúpením z trhu, ale po celom svete. Výpredaj, ktorý sa po neúspechu víkendových vládnych intervencií zmenil na panický útek, len za tri týždne spôsobil pokles Šanghajského akciového indexu o 33 percent.
S viac ako 80 miliónmi čínskych investorov cítiacimi bezprostredný dopad tejto dramatickej korekcie, sú dôsledky citeľné i pre zvyšok sveta. Grécko je vlečúcim sa problémom Európskej únie. Hlavnou obavou je riziko nákazy. Grécko totiž môže slúžiť ako model pre potenciálny odchod iných okrajových štátov únie. Napriek tomu, že parlamentné voľby v Španielsku sú na pláne už v decembri, je ďalším slabým členom únie Taliansko.
Čínske riziká sú oproti tomu viac priame a jasné. Predstavujú nebezpečenstvo pre Austráliu a ďalšie krajiny, ktorých ekonomika je založená na exporte surovín do Číny. Akékoľvek riziká finančnej stability v Číne budú citeľné oveľa rýchlejšie a dokonca aj nad rámec súčasných klesajúci cien komodít.
Železná ruda, ktorá je obzvlášť závislá na čínskom raste, sa už prepadla o desať percent, čo predstavuje najnižšie hodnoty od roku 2009 a možno najväčší jednodňový prepad v nedávnej histórii. V priebehu minulého týždňa stratila až 25 percent.
Okrem regionálnych akciových trhov, ktoré zasiahol hlavný nápor poklesu v Číne, bol teda ťažko zasiahnutý i sektor komodít. Komoditný index Bloomberg, ktorý sleduje 22 surovín, klesol v tomto roku o sedem percent a za posledné tri dni stratil 4,2 percenta, čo je najviac od roku 2011. Ropa, ktorá je už aj tak ochromená globálnym prebytkom dopytu a úsilím Saudskej Arábie zbaviť sa amerických producentov bridlicovej ropy, zažila v utorok najväčší jednodňový pokles za posledných päť mesiacov.
V skutočnosti je ropa pod tlakom na viacerých frontoch. Otrasy čínskeho kapitálu, vyhliadky opätovného vstupu Iránu na trh a nízka likvidita sú príčinou extrémne náročného prostredia. Ropa sa musí usadiť v novom pásme a ceny WTI budú pravdepodobne v rozmedzí 50 až 58 dolárov.
Vráťme sa ale k Číne. Videli sme ekonomické dáta vrátane aktuálnych prieskumov, ako PMI, ktoré upokojili situáciu po oslabení zo začiatku roka, ďalej kroky PBoC, ktoré vyzerali ako reakcia na oslabenie akciových trhov. No zatiaľ toto všetko malo len ďaleko od úspechu, veľmi mierne povedané.
Vedie nás to teda k predpokladu, že ešte pred tým ako sa finančná nestabilita premení na politický problém pre vládcov v Pekingu, budú nasledovať ďalšie pokusy na zastavenie súčasného trendu.
Autor: Ole Hansen, vedúci komoditnej stratégie Saxo Bank
