Na nudu v júni ani nebol čas. Začiatkom mesiaca prevzalo rolu problémového dieťaťa Španielsko, o gréckom exite (grexite) sa už takmer písalo v učebniciach a v pozadí europroblémov nás ostreľovali ratingové agentúry.
Huráá, super, krása
V sobotu večer, 9. júna, dalo Španielsko na známosť, že bude 4. krajinou, ktorá sa uchýli k záchrannému člnu Európskej únie. Ako oznámil španielsky minister financií Luis de Guindos, naliehavú finančnú injekciu potrebuje domáci bankový sektor.
„Ach jaj“, musel si po tomto kroku povzdychnúť španielsky premiér Mariano Rajoy, ktorý v predvolebnej kampani sľuboval, že Španielsko nepožiada o pomoc záchranný fond EÚ. „Huráá, super, krása“ – Európski kolegovia sa hneď postavili pred mikrofóny a španielsky krok vychválili do nebies. Následne prišlo uvoľnenie na finančných trhoch – klesajúca výnosnosť španielskych bondov a rastúce kurzy akcií španielskych bánk.
Koľko peňazí španielske banky potrebujú, nebolo v tej chvíli známe. EÚ však ochotne naznačila, že je ochotná poskytnúť 100 miliárd eur. Až nezávislý audit v španielskych bankách, ktorý vykonala americká firma Oliver Wyman a nemecká firma Roland Berger preukázal, že tieto inštitúcie potrebujú až 62 miliárd eur dodatočných finančných prostriedkov.
Takže 4 eurokrajiny, ktoré doteraz požiadali o pomoc európsky záchranný fond? Veru nie 4 , ale až 5. Pre tlmenie gréckych rizík potrebuje finančné prostriedky aj Cyprus.
Keď nám padlo Grécko zo srdca
Jún bol tiež mesiacom volieb, pričom Slovákov zaujímali hlavne tie grécke, ktoré sa uskutočnili v nedeľu 17. júna. Tie našťastie dopadli podľa predstáv eurozóny, keďže v nich uspeli proeurópsky orientované strany Nová demokracia + PASOK.
Ako po výsledkoch gréckych volieb povedal vodca víťaznej strany Nová demokracia, Antonis Samaras (na snímke vpravo), „pobudnutie Grécka v eurozóne už nebude viac ohrozené“. Grécku vládu napokon utvorili tri politické strany- konzervatívci, socialisti a demokratická ľavica. Cieľ zoskupenia bol jasný, a to udržať Grécko v eurozóne.
Aj napriek tomu sa Gréci snažia vydobyť určite úľavy v úspornej diéte, ktorú im nasadili medzinárodní veritelia. Aké úľavy? Napríklad postupne navýšiť dobu vyplácania podpory v nezamestnanosti z jedného na dva roky, či prepustiť menej štátnych úradníkov, ako sa pôvodne naplánovalo.
Koniec dobrý, všetko dobré
Záver mesiaca jún sa niesol v znamení dvojdňového eurosamitu v Bruseli. Ako tvrdí i náš premiér Róbert Fico, ktorý na samite zastupoval Slovensko, rokovanie zástupcov krajín EÚ prinieslo veľkú spokojnosť. Samit EÚ hodnotí pozitívne aj francúzsky prezident Francois Hollande: „„Zhodli sme sa v troch oblastiach, ktoré boli pre nás dôležité: Rast, krátkodobé opatrenia a dlhodobá vízia pre celok.“
Čo vlastne samit priniesol? Prekvapením je najmä dohoda v tom, že Európsky záchranný fond (ESM) bude môcť byť použitý k rekapitalizácii bánk priamo. Podmienkou priameho čerpania prostriedkov pre banky bude fungujúci európsky bankový dohľad s účasťou Európskej centrálnej banky (ECB). Ten by mal vzniknúť do konca roka 2012 a mnohí ho považujú za základ bankovej únie. Európski predstavitelia tiež schválili 120 miliardový balíček na podporu ekonomického rastu v EÚ.
Na záver: Koniec dobrý, všetko dobré, čo môžeme povedať aj o mesiaci jún. Eurosamit na finančné trhy zapôsobil, čoho dôkazom sú masívne zisky na akciových trhoch. V piatok vzrástol nemecký akciový index DAX o + 4,33 %, index z Paríža CAC 40 o 4,54 % a španielsky akciový index IBEX až o +5,66 %.
