Francúzsky štátny dlh dosahuje rekordnú úroveň a podľa vládnych prognóz by mal ďalej rásť. Ministerstvo financií očakáva, že pomer dlhu k hrubému domácemu produktu (HDP) tento rok dosiahne 119,3 percenta. V roku 2027 by mal podľa súčasných odhadov vzrásť až na 121,7 percenta HDP, informuje nemecký denník Der Spiegel.
Nahromadený štátny dlh tak bude najvyšší v histórii dostupných údajov francúzskeho štatistického úradu INSEE, ktoré siahajú do roku 1978. Výrazný rast dlhu začal už po ropnej kríze, keď Francúzsko postupne rozširovalo svoj sociálny štát a zvyšovalo verejné výdavky.
Dnešná úroveň dlhu je dvojnásobne vyššia než 60-percentná hranica HDP, ktorú stanovujú pravidlá EÚ ako referenčnú úroveň pre verejné zadlženie členských štátov. Pre porovnanie, nemecký dlh predstavuje približne 64,2 percenta HDP.
Francúzsko je v súčasnosti treťou najzadlženejšou krajinou eurozóny. Vyšší pomer dlhu k HDP majú už len Grécko a Taliansko. V Španielsku klesol dlh v júli pod hranicu 100 percent HDP, zatiaľ čo Portugalsko si stanovilo cieľ znížiť zadlženie pod 90 percent HDP. Podľa údajov francúzskej vlády predstavoval pomer dlhu k HDP v roku 2025 približne 115,7 percenta. Ešte v roku 2019 bol pritom pod hranicou 100 percent.
Francúzsko zápasí aj s vysokým deficitom
Francúzsko zároveň zápasí s vysokým rozpočtovým deficitom. Pravidlá EÚ stanovujú, že deficit verejných financií by za bežných okolností nemal prekročiť 3 percentá HDP.
Francúzsky deficit však v minulom roku dosiahol 5,1 % HDP a vláda v Paríži očakáva, že tento rok sa dokonca zvýši na 5,4 percenta.
Francúzsky premiér Sébastien Lecornu chce v rozpočte na rok 2027 presadiť úspory vo výške 54 miliárd eur. Cieľom je dostať rastúci štátny dlh a deficit viac pod kontrolu. Minister financií a hospodárstva Roland Lescure však ešte pred niekoľkými dňami označil dosiahnutie tohto cieľa za nereálne.
Presadenie úsporných opatrení nebude jednoduché. Francúzsky parlament je výrazne rozdelený a vláda zároveň čelí tlaku verejnosti, ktorá sa obáva vysokých životných nákladov.
Problémové dieťa eurozóny
Napätá situácia vo verejných financiách a blížiace sa voľby vyvolávajú obavy aj medzi investormi. Riziková prirážka, ktorú musí Francúzsko platiť za svoje dlhopisy v porovnaní s nemeckými dlhopismi, sa v piatok zvýšila na viac ako jeden percentuálny bod. Ide o najvyššiu úroveň od dlhovej krízy eurozóny.
Zaujímavé pritom je, že aj Grécko, ktoré v minulosti patrilo medzi najväčšie problémy eurozóny, si v súčasnosti dokáže požičiavať lacnejšie než Francúzsko.
Analytici spoločnosti Marcard, Stein & Co. nedávno označili Francúzsko za „problémové dieťa v eurozóne“. Podľa ich názoru už krajine zostáva len obmedzený priestor na zvyšovanie príjmov. „Na vyriešenie problému s dlhmi by sa museli znížiť vládne výdavky, čo je sotva politicky uskutočniteľné,“ uviedli analytici.
