Mesiac trvajúci rast cien komodít zatiaľ nevykazuje žiadne známky zmiernenia. Jeho hlavným motorom naďalej zostáva globálna energetická kríza a jej priamy vplyv na ďalšie odvetvia, najmä na energeticky náročné sektory priemyslu, vrátane kovovýroby.
Nedostatok palív, ktorý vedie k rekordne vysokým cenám, si už vynútil zníženie výroby kovov smerujúcej z Číny pre Európu. Tým sa len ďalej zhoršil cenový vývoj viacerých kľúčových kovov, pričom mnohé z nich hrajú dôležitú úlohu v dekarbonizácii ekonomík.
Cenová explózia, ktorá zatiaľ nestráca dych, však už začína vyvolávať obavy z jej vplyvu na spotrebiteľov a z ohrozenia oživenia dopytu po pandémii. Globálny rast už spomaľuje, pričom rastúce ceny energií pôsobia ako priama daň pre spotrebiteľov, ktorá v priamom prenose ukrojuje z disponibilných príjmov.
Inflácia zostáva horúcou témou a po mesiacoch obmedzeného obchodovania sa rozdiel medzi dlhopismi chránenými pred infláciou a bežnými dlhopismi začal zvyšovať. K tomu sa pridáva pomalé „rozuzlenie“ problémov v dodávateľských reťazcoch na celom svete, ako aj pokračujúca potreba enormného lekárskeho úsilia v boji proti vírusu, ktorý ešte stále nie je pod kontrolou.
Spomalenie čínskeho trhu s nehnuteľnosťami a škrty v čínskej priemyselnej výrobe môžu byť v ďalšom období silami, ktoré môžu spomaliť, nie však zastaviť ďalšie cenové zisky komodít.
Stagflácia, ktorá definuje obdobie inflácie v kombinácii so spomalením rastu ekonomík, má tendenciu podporovať cenu zlata. Stojí za zmienku, že počas každého z dvoch predchádzajúcich období stagflácie išli ceny zlata vyššie, pričom rástla aj sadzba Fed Funds. Keďže sa má menová politika sprísniť, trh bude možno musieť prehodnotiť negatívny vplyv na zlato, s ktorým mnohí v súčasnosti počítajú.