Nová spoločná daň, ktorá by v skupine krajín EÚ mala začať platiť v priebehu blízkej budúcnosti, a o ktorej sme vás podrobne informovali v štvordielnom článku „Daň, ktorá rozplače európsky finančný sektor!“ v apríli tohto roka, to nakoniec nebude mať také ľahké a jasné ako to už vyzeralo.
Proti jej zavedeniu sa tentokrát okrem skupiny krajín, ktoré ju odmietajú a viacerých ekonómov, postavili aj právnici.
14-stranový právny dokument, ktorý vyjadruje názor na zavedenie dane z finančných transakcií v 11 štátoch EÚ, ktoré sa na tom navzájom dohodli v rámci princípu posilnenej spolupráce, hovorí o tom, že opatrenia, ktoré by priniesla, sú nezlučiteľné so Zmluvou o EÚ.
Dokument hovorí, že daň z finančných transakcií, označovaná aj ako Daň Robina Hooda, či Tobinova daň presahuje právomoci členských štátov na zdaňovanie v rámci noriem medzinárodného práva.
Zasiahnuté by boli aj krajiny, ktoré daň odmietajú
Jej zavedenie by totiž výrazne zasahovalo aj krajiny, ktoré by sa na jej prijatí nepodieľali. Mohlo by to totiž viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na úkor nezúčastnených krajín. Treba však pripomenúť, že zatiaľ ide len o nezáväzné stanovisko právnikov.
Zahŕňa v sebe však aj isté varovanie, že samotné zavedenie dane by mohlo viesť k podaniu danej záležitosti na súd a je tak veľmi vážnou prekážkou pre ďalšie kroky 11 krajín, ktoré o zavedení uvažovali. Jednou z týchto krajín je práve aj Slovensko. Medzi tie ďalšie patrí Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Belgicko, Rakúsko, Portugalsko, Grécko, Slovinsko a Estónsko.
Aj keď Británia daň odmieta, jej finančný sektor by nezostal nedotknutýTo, čo sa na zavedení dane iným krajinám a tiež právnikom najviac nepáči je, že daň by zasiahla aj firmu, ktorá sa nachádza v krajine mimo zónu zavedenia dane, pokiaľ by obchodovala s firmou, ktorá v niektorom z daných štátov sídli.
Výrazne by bola zasiahnutá napríklad Veľká Británia, ktorá síce zavedenie dane odmieta, ale jej finančný sektor je značne rozsiahli.
A tak pokiaľ by napríklad britská firma obchodovala s pobočkami francúzskych či nemeckých bánk, daň by sa jej pri týchto transakciách týkala.
Pre upresnenie však treba dodať, že daň by sa netýkala obchodov s bežnými tovarmi či službami, ale ako už napovedá jej názov, práve finančným obchodom s akciami, dlhopismi či derivátmi.
Z právnej analýzy týkajúcej sa problému tejto dane však vyplýva aj jeden všeobecný záver. A to, že ďalšia integrácia medzi krajinami EÚ nemôže pokračovať, ak by jej kroky mali vplyv na všetky členské štáty bez toho, aby s tým jednohlasne súhlasili. A to by tak mohol byť pre ráznosť a prípadný rýchlejší postup v integrácii značný úder.
