Ako sme v minulej druhej časti o dani z finančných transakcií načrtli, nový diel venujeme argumentom, ktorými Európska komisia odbíja kritikov dane.
Európska komisia kritické hlasy odmieta a argumentuje, že spôsob zavedenia žiadne práva iných štátov neporušuje a nesúhlasí ani s negatívnymi dopadmi na hospodárstvo ako sú prezentované. Opatrenia uvádzané v návrhu sú podľa nej dostatočné na to, aby zamedzili výraznejšiemu presunu finančných spoločností do iných krajín.
Premiestnenie je navyše nepravdepodobnou reakciou vzhľadom na nízku sadzbu navrhovanej dane a tiež na skutočnosť, že zúčastnené členské štáty predstavujú až dve tretiny HDP EÚ, pričom je možné, že ďalšie krajiny sa neskôr taktiež pridajú.
Pripravovaná daň podľa komisie neporušuje ani teritoriálne práva a je v súlade s medzinárodným právom a so zásadami EÚ v oblasti zdaňovania. Cezhraničné zdaňovanie je uznávanou zásadou v tejto oblasti.
Príklad belgického občana
Ako príklad uvádza platenie DPH. Keď si belgický občan kúpi na internete softvér od americkej spoločnosti, softvér sa zdaňuje belgickou sadzbou. Pri platení podľa zásady miesta emisie sa zas uplatňuje princíp, že pokiaľ existuje dostatočné prepojenie medzi transakciou a územím zúčastneného členského štátu, je legálne ukladať túto daň.
Návrh však obsahuje aj všeobecné pravidlo, podľa ktorého daň nemusí byť zaplatená v prípade, ak osoba preukáže, že prepojenie medzi transakciou a daným územím nie je dostatočné.
Ekonomiku neovplyvní
Analýza Komisie vyvracia aj tvrdenia o vplyve dane na pokles hospodárstva. Samotné zavedenie dane podľa nej v dlhodobom horizonte síce spôsobí mierne zníženie HDP a to o 0,28 %. Vhodné investovanie príjmov z dane však môže hospodárstvu pomôcť a v konečnom dôsledku môže HDP v dlhodobom horizonte vzrásť o 0,2 %.
To ako úspešné bude zavedenie dane z finančných transakcií, aký vplyv bude mať na ekonomiku a či sa systém harmonizovanej dane rozšíri aj do ďalších krajín je však otázka na dlhodobejšie obdobie, kedy budú známe dôsledky a tým aj klady a zápory zavedenia dane.
