Predmetom dane z finančných transakcií by mali byť finančné transakcie, ktoré spĺňajú isté podmienky. Poďme si ukázať, aké to sú!
Jedna z nich hovorí o tom, aby aspoň jeden z účastníkov transakcie bola finančná inštitúcia so sídlom v členskom štáte EÚ, ktorý zaviedol danú daň a konal pritom na vlastný účet, na účet inej osoby, alebo menom účastníka transakcie.
Za finančné inštitúcie sa pritom podľa smernice považujú okrem iného investičné firmy, regulované trhy, úverové inštitúcie, subjekty kolektívneho investovania a ich manažéri, penzijné fondy a ich manažéri, poisťovne a zaisťovne, holdingové spoločnosti, alebo spoločnosti poskytujúce finančný leasing.
Vyhýbať sa dani bude ťažké
Ďalšou podmienkou, kedy bude musieť byť daň zaplatená, je pravidlo miesta vydania finančného nástroja. Znamená to, že pokiaľ bude finančný nástroj vydaný v ktoromkoľvek z 11 spomínaných štátov, bude pri obchodovaní zdanený aj v prípade, že obe zúčastnené strany obchodu sa budú nachádzať mimo zdaňovanej zóny. Obe podmienky tak majú výrazne sťažiť prípadnú snahu finančných inštitúcii o vyhýbanie sa zdaneniu.
Transakcie, ktoré by sa mali zdaňovať sú napríklad nákup a predaj finančných nástrojov vrátane dohôd o spätnom odkúpení a odpredaji, zmluvy o výpožičke cenných papierov, prevody práva nakladať s finančnými nástrojmi ako vlastník medzi subjektami skupiny, či uzavretie a zmeny derivátových nástrojov.
Euro – bankovky (sxc.hu)Nizučké sadzby
Znížiť snahu o vyhýbanie sa a obchádzanie platenia dane majú prispieť aj nízko nastavené sadzby. Sadzba 0,1 % má platiť pre akcie a dlhopisy, podiely v podnikoch kolektívneho investovania, nástroje peňažného trhu, zmluvy o spätnej kúpe a zmluvy o požičiavaní cenných papierov.
Ešte nižšia sadzba, len 0,01 % má zas platiť pre derivátové produkty. Ide o navrhované minimálne sadzby a zúčastnené členské štáty by v prípade záujmu mohli uplatňovať vyššie sadzby. Odhadnúť výšku príjmov plynúcich z dane z finančných transakcií je značne náročné a to o to viac, že sa nepodarilo presadiť jej zavedenie vo všetkých štátoch Európskej únie.
Analýza však hovorí, že pri jej uplatnení vo vybraných 11 krajinách by mala priniesť 30 – 35 miliárd eur ročne. Príjmy pre rôzne štáty však budú značne rozdielne.
Elektronicky vs. ne-elektronicky
Väčšina transakcií s finančnými nástrojmi prebieha elektronicky. V takomto prípade by bol spôsob úhrady dane najjednoduchší. Finančné inštitúcie by daň platili štátom ihneď na základe prevedenej transakcie a daň by tak bola uhradená v rovnaký deň ako nastala splatnosť transakcie.
Pri transakciách nespracovávaných elektronicky by daň musela byť uhradená do troch pracovných dní, aby sa umožnilo jej spracovanie, ale aby sa zároveň zamedzilo výhodám plynúcim z peňažných tokov.
Kam pôjde výťažok dane?
Čo sa týka použitia príjmov získaných zo zavedenej dane, Komisia navrhla spôsob, akým by peniaze mohli byť použité, resp. rozdelené. Tak ako bolo navrhované už v návrhu rozpočtu Únie na roky 2014-2020 z roku 2011, časť týchto príjmov by sa mohla použiť ako vlastný zdroj pre rozpočet Európskej únie, čo by viedlo k zodpovedajúcemu zníženiu príspevkov zúčastnených členských štátov založených na hrubom národnom produkte.
Zvyšok finančných prostriedkov by pripadol do štátnych rozpočtov a o použití dodatočných zdrojov by rozhodovali jednotlivé štáty. Použité by mohli byť či už na konsolidáciu verejných financií, alebo na investície podporujúce ekonomický rast krajiny. V konečnom dôsledku však budú o použití príjmov z dane z finančných transakcií rozhodovať zúčastnené členské štáty.
