Plány Európskej únie (EÚ) na zavedenie novej dane z finančných transakcií od začiatku hovorili o dani, ktorá by sa týkala predovšetkým obchodovania s akciami, dlhopismi, menami, či derivátmi.
Od začiatku sa presadzoval spôsob, pri ktorom by bol zavedený veľmi široký základ, z ktorého by sa daň počítala, ale zároveň veľmi nízka sadzba dane.
Európska komisia od roku 2009 v spolupráci so svojimi zahraničnými partnermi v rámci skupiny G20 skúmala spôsoby, ako daň z finančných transakcií zaviesť na celosvetovej úrovni. Zároveň súbežne s tým skúmala možnosť zaviesť takúto formu dane v prípad neúspechu celosvetových rokovaní aspoň na úrovni Európskej únie.
Dňa 29. júna 2011 Komisia v rámci návrhu na ďalšie rozpočtové obdobie 201-2020 oznámila, že navrhne zaviesť daň z finančných transakcií ako vlastný zdroj rozpočtu EÚ. Tým by sa znížili priame príspevky členských štátov do spoločného rozpočtu.
S konkrétnym návrhom prišla Európska komisia o 3 mesiace neskôr, keď predložila návrh týkajúci sa zavedenia dane z finančných transakcií v 27 členských štátoch Európskej únie. Návrh počítal s ročnými príjmami vo výške približne 57 miliárd €, pričom dátum od ktorého by sa začala uplatňovať, sa stanovil na 1. január 2014.
Súčasné podoby dane z finančných transakcií
V súčasnosti sa vo svete môžeme stretnúť s daňou z finančných transakcií v niekoľkých podobách:
Daň z menových transakcií
Daň z menových transakcií, ktorá sa uvaľuje špecificky na konverzie mien, alebo prípadne od toho odvodených derivátov, ako sú menové opcie swapy, futures. Využíva sa predovšetkým ako administratívne opatrenie na kontrolu finančných konverzií.
Registračná daň
Registračná daň, alebo aj tzv. kapitálový príplatok, ktorý sa vyberá pri zvyšovaní obchodného imania vo forme vkladov do kapitálu, emisii akcií, alebo dlhopisov. Táto daň nemusí byť plošná a môže sa týkať napríklad napr. len zvyšovania cez cudzie zdroje, alebo len konkrétnej formy podnikania.
Daň z bankových transakcií
Registračná daň, alebo aj tzv. kapitálový príplatok, ktorý sa vyberá pri zvyšovaní obchodného imania vo forme vkladov do kapitálu, emisii akcií, alebo dlhopisov. Táto daň nemusí byť plošná a môže sa týkať napríklad napr. len zvyšovania cez cudzie zdroje, alebo len konkrétnej formy podnikania.
Daň z poistenia – je obhajovaná ako kompenzácia nižšieho zdanenia poisťovacieho sektora.
Daň z prevodu nehnuteľnosti – zo všetkých spomínaných, je práve táto daň uvaľovaná najčastejšie.
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso vyhlásil, že je čas, aby finančný sektor priniesol spoločnosti svoj príspevok za krízu, ktorú sám začal. Príjem z dane do rozpočtov by bol značný a práve v období, kedy sa v Európe prehlbovala dlhová kríza by sa takáto suma do rozpočtov určite hodila.
Kritika priamo z europriestoru
Predseda Európskej Komisie: José Manuel Barroso (wikimedia)Okamžite s predstavením návrhu sa však objavili výrazné odmietajúce postoje niektorých krajín. Na jednej strane za nimi stáli všeobecné názory na nesúhlas s harmonizáciou daňových politík, podľa ktorých by to bol len začiatok k ďalšej harmonizácii iných daní.
Na strane druhej za odmietaním navrhovanej dane stáli opodstatnené vyhlásenia, že daň by zasiahla štáty nerovnomerne. Nie je prekvapením, že najväčším odporcom bola predovšetkým Veľká Británia, ktorá sa obávala výrazne negatívneho zásahu na jej rozsiahli finančný sektor.
Rozpory medzi zástancami a odporcami navrhovanej dane z finančných transakcií boli natoľko veľké, že jej schválenie na úrovni celej Európskej únie sa ukazovalo ako málo reálne.
Počas zasadnutia rady Ecofin v júli 2012 sa definitívne potvrdilo, že k jednomyseľnej podpore dane z finančných transakcií na úrovni Európskej únie ako celku v dohľadnej dobe nedôjde. Niekoľko štátov však prejavovalo výrazný záujem daň napriek tomu zaviesť.
Ako priechodné riešenie sa ukázalo jej zavedenie vo vymedzenej skupine členských štátov. 28. septembra 2012, teda presne rok po predstavení návrhu na zavedenie dane dostala Komisia žiadosť od 11 členských štátov na povolenie posilnenej spolupráce v oblasti zavedenia dane z finančných transakcií.
Následne 23. októbra toho istého roku Komisia navrhla Rade Európskej únie schváliť posilnenú spoluprácu v tejto oblasti. 12. decembra pridal svoj súhlas tiež Európsky parlament. Dňa 22. januára 2013 Rada ECOFIN predložila návrh smernice, ktorým umožnila posilnenú spoluprácu jedenástich krajín.
Zatiaľ posledným významným míľnikom bol 14. február 2013, kedy Európska komisia prijala návrh smernice Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti dane z finančných transakcií. Tento návrh odráža rozsah a ciele pôvodného návrhu zo septembra.
