Sa zobuď. Štát ťa už nenakŕmi! (časť druhá)

Netrvalo dlho, než som sa rozhodol, že dám môjmu prvému článku „o kojencoch“  pokračovanie (Pozri časť prvú: Sa zobuď. Štát ťa už nenakŕmi!)

Zrejme všetci červení už tento článok zavreli, modročervení ešte nad tým silno uvažujú a číro modrí sa pripravujú na ďalšiu textovú lahôdku! (červeným dopredu oznamujem, že z môjho repertoára im nič nezapasuje :)

Už  vieme, že nielen Slovensko, ale (čoraz viac) celá Európska únia je príznačná dvomi skupinami ľudí. Prvou je tá, ktorá do prasiatka hádže a druhou zase tá, ktorá z neho nevinne vyberá. Teraz by som to povedal trochu inak. Tú, ktorá do prasiatka hádže, môžeme nazvať produktívnou (a bohužiaľ aj tou, ktorá kŕmi).

Druhú skupinu tvoria kojenci, štátni kojenci, ktorí sa ešte nezobudili z predstavy, že štát ich už nenakŕmi.  Podotýkam slovo už a podotýkam slovo nezobudili. To čo platilo kedysi dnes neplatí, a pokiaľ sa budú mladé generácie spoliehať na obludný válov menom štát, hrozí im nebezpečenstvo. Či už finančné, morálne alebo spoločenské!

Mnohí sa dnes utápajú v mylných predstavách o tom, ako krásne sa o nich štát (viete ako sa definuje štát? Štát sme my a naše dane – všetci dokopy) postará. Veď prečo by sa mali zobúdzať – naučili sa žiť na úkor produktívnych a mylne si namýšľajú, že ich o pár rokov čaká bezpečie.

Parazit = lacný volebný hlas

Prečo? Ak len raz niekomu niečo dáme zadarmo – dajme tomu dávky v nezamestnanosti, začne to považovať za svoje právo. Jednoducho sa rodí parazit, ktorý je zároveň lacným volebným hlasom pre rozdávačov.

Rozdávačmi nie je nikto iní ako politici, snažiaci sa chopiť moci, ktorí cez pojmy ako spravodlivé rozdeľovanie (my vieme, že ide o branie produktívnym a kŕmenie kojencov), bohatí môžu za všetko, peniaze sú zlé a kazia charakter, manipulujú kojencov a dostávajú sa k moci.

Už teraz viem, že časť tretia musí vzniknúť! :) Dovtedy sa držte!