Nečakaný návrh, nebezpečný precedens či obava do budúcnosti. Aj tak sa dá označiť požiadavka eurozóny, ktorú musí splniť Cyprus, aby sa na jeho záchrane podieľali aj zahraniční veritelia.
Lídri eurozóny tentokrát nezostali len pri „bežných“ požiadavkách známych z doposiaľ štyroch zachraňovaných krajín ako sú zvyšovanie všeobecných daní, ako sú dane z príjmu či DPH, znižovanie výdavkov či rozsiahle reformy, ale požadujú zavedenie novej jednorazovej dane z vkladov v cyperských bankách. Áno, čítate správne!
Nejde o daň z výnosov. Je to horšie!
Nejde o daň z výnosov, ktorá je bežná aj u nás, keď nám z aj tak minimálnych úrokov platených bankou štát strháva daň, ale o daň z vkladu samotného. Jednoducho povedané, ak máte v banke uložené svoje financie, ich objem sa vynásobí určenou sadzbou a pripadne štátu.
Samotná sadba pritom nie je vôbec malá. Zahraničný veritelia navrhujú aby vklady do 100 000 eur boli jednorazovo zdanené sadzbou vo výške 6,75 % a vklady nad tento objem dokonca sadzbou 9,9 %. Vkladatelia však majú byť istým spôsobom predsa len kompenzovaný. Získajú akcie vo svojej banke v hodnote pripadajúcej na odvedenú daň.
Klienti tak vlastne budú zachraňovať samotné banky. Tie sú na pokraji krachu kvôli odpisu gréckych dlhopisov, ktorých mali vo svojich portfóliách nie zrovna málo. Po splnení „domácich úloh“ uložených Cypru veriteľmi, dostane krajina tiež pôžičku 10 miliárd €.
Schválenie je otázne
Mimoriadna schôdza parlamentu, na ktorej by sa malo hlasovať o dani z vkladov, bola odložená na pondelňajšie popoludnie. Prezident Cypru Nicos Anastasiades hovorí, že finančné problémy, ktorým krajina čelí, sú najhoršou krízou od tureckej invázie v roku 1974 a vyzýva politické strany na schválenie dohody. Ani jedna strana však v parlamente nemá absolútnu väčšinu a niektoré sa už nechali počuť, že dohodu neschvália.
Na konečné rozhodnutie parlamentu o tomto bezprecedentnom kroku si tak ľudia (a predovšetkým klienti bánk) budú musieť počkať až do samotného hlasovania.
