Do parlamentných volieb 2012 zostáva už len niekoľko dní. Slovenská verejnosť sa ocitá v situácii, kedy je množstvo voličov znechutených či sklamaných z informácií vyvolávajúcich viacero otázok, ktoré začiatkom roku 2012 otriasli základy nejednej politickej strany pôsobiacej v slovenskej politike aj vyše 20 rokov.
Voličom sa teda vynárajú v hlavách najčastejšie otázky typu: „Koho budem voliť?“ a „Budem vôbec voliť?“ Česť výnimkám, teda tým voličom, ktorí majú jasný prehľad o tom, koho chcú vidieť v parlamente SR.
Či už viete koho voliť alebo nie, odporúčame Vám prečítať si vyjadrenia politických strán na otázky zamerané na ekonomickú budúcnosť Slovenskej republiky.
Investičné Noviny spustili ekonomický prieskum medzi politickými stranami zúčastňujúcimi sa parlamentných volieb 2012. Politickým stranám boli zaslané 4 dôležité témy, ku ktorým mohli vyjadriť svoje stanovisko. Priestor na prezentovanie sa k daným témam využilo sedem politických strán.
Budeme radi, ak Vám nami získané informácie pomôžu pri rozhodovaní sa vo voľbách 2012!
POLOŽENÉ OTÁZKY
1. AKÝ JE VÁŠ POSTOJ K SÚČASNÉMU DAŇOVÉMU SYSTÉMU? (OSTAŤ PRI SÚČASNOM SYSTÉME ALEBO PREJSŤ K ZMENÁM? PREČO MENIŤ/NEMENIŤ A ČO KONKRÉTNE CHCETE ZMENIŤ?)
2. AKO ZVÝŠIŤ PODPORU INVESTOROV NA SLOVENSKU? (ZAHRANIČNÝCH I DOMÁCICH)
3. AKO BY STE OZDRAVILI A UDRŽIAVALI VEREJNÉ FINANCIE NA VYHOVUJÚCEJ ÚROVNI?
4. AKO CHCETE PRISPIEŤ K EKONOMICKÉMU RASTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY?
[accordions title=”” active=2 event=”click” disabled=false autoheight=false] [accordion title=”Vyjadrenie strany SMK”]
1. Ako prvá strana na Slovensku sme navrhli zaviesť bankovú daň ešte v septembri 2010. Máme to aj vo volebnom programe. Ďalej navrhujeme zaviesť zdanenie finančných transakcií – tzv. daň Tobin. Legislatívne treba sprísniť bankový dohľad, aby banky a finančné inštitúcie nemohli svoje zvýšené výdavky previesť na plecia svojich klientov. Daň z príjmov pre právnické osoby mienime ponechať na úrovni 19%.
U dani z príjmov pre fyzické osoby navrhujeme zaviesť viacstupňové sadzby dane z príjmov. U nižšíchpríjmových skupín chceme znížiť sadzbu, u vyšších naopak zvýšiť. Celkovo ale nechceme takú strmú charakteristiku, aká platila do roku 2004. Návrh: od 15 % do 25%.
Čo sa týka odvodov: u podnikateľov navrhujeme znížiť sadzby odvodov, ktoré platia za svojich zamestnancov z dnešných 35,2 % na 30 % do konca volebného obdobia. Kompenzácia: navrhujeme odvodmi zaťažiť príjmy, ktoré sú dnes zdanené, avšak odvodmi nezaťažené.
2. Na rozdiel od doterajšej stratégie chceme prioritne podporovať domácich malých a stredných podnikateľov. Investičné stimuly na tvorbu pracovných miest by sme prioritne nasmerovali práve im. Veľkým zahraničným investorom len v prípade, ak vytvoria pracovné miesta v okrese s vyššou nezamestnanosťou ako celoštátny priemer. Našim cieľom je rivitalizácia južného a východného Slovenska.
3. Prioritne sme za zníženie štátnych výdavkov. Okrem výdavkov na sociálne veci, zdravotníctvo a vzdelávanie. Priestor na to máme, veď za posledných 5 rokov vzrástli ročné výdavky ŠR o 50 % napriek hospodárskej kríze. Bolo potrebné oveľa viac šetriť.
4. Revitalizáciou poľnohospodárstva, nadväzujúceho spracovateľského priemyslu, revitalizáciou potravinárskeho priemyslu. Posilnením miestneho hospodárstva, vytváraním obecných hospodárstiev na celom vidieku. Čo sa týka fondov EÚ, Národný strategický referenčný rámec zostaviť tak, aby bol cielene orientovaný na udržanie a tvorbu pracovných miest resp. budovanie dopravnej infraštruktúry. Tzv. mäkké projekty, ciele by sme vyradili. Prioritne treba investície nasmerovať do najzaostalejších regiónov: na južné a východné Slovensko.
Otázky zodpovedal Iván Farkas, podpredseda SMK pre ekonomiku a regionálny rozvoj
[/accordion]
[accordion title=”Vyjadrenie Strany živnostníkov”]
1. Strana živnostníkov Slovenska bude presadzovať zrušenie preddavkovej povinnosti platenia dane živnostníkmi pre budúce obdobie na základe výšky dane na úhradu podľa podaného daňového priznania za predchádzajúce obdobie. Takúto povinnosť považujeme z hľadiska praktického života živnostníkov a malých podnikateľov za scestnú a nekoncepčnú. V súčasnom turbulentnom svete nie je možné dopredu spoľahlivo predvídať skutočný ekonomický vývoj, preto podnikatelia nesmú byť zákonom stavaní do pozície jasnovidcov, ako bude vyzerať ich daňové priznanie podané za rok. Zásadne nesúhlasíme s ročným úverovaním štátu zo strany živnostníkov a podnikateľov, ktorí nemôžu odhadnúť, aký bude vývoj ich tržieb a ziskov v nasledujúcom období. Po zrušení tejto nezmyselnej povinnosti logicky predpokladáme, že štát na daniach vyberie za zostávajúcich nezmenených podmienok viac finančných prostriedkov.
2. Doterajšie vlády veľkoryso podporujú zahraničné podnikateľské subjekty, umožňujú im výhodne podnikať na Slovensku a trvale likvidovať domácu konkurenciu. Štátne dotácie a investičné stimuly sa k malým a stredným podnikateľom vôbec nedostanú, pričom by z objemu týchto prostriedkov určených pre zahraničné nadnárodné spoločnosti dokázali vytvoriť domáci podnikatelia dvakrát toľko nových pracovných miest. Veľké podniky sú po privatizácii v zahraničných rukách, preto malí a strední podnikatelia sú na Slovensku jedinou skupinou produkujúcou služby a tvoriacou hodnoty, ktorá dokáže pružne reagovať na potreby obyvateľstva, znížiť vysokú nezamestnanosť a postarať sa o príjem a zvyšovanie životnej úrovne svojich rodín. Ak živnostník nemá peniaze, nebude ich mať ani štát, ani školstvo, zdravotníctvo, ani sociálna oblasť. Ak bude mať peniaze živnostník, budú ich mať a aj zamestnanci a ďalší ľudia.
3. Poriadok v zákonoch je nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie poriadku vo verejných financiách. Súčasné pravidlá, mnohokrát nezmyselné, ktoré sa do zákonov dostali, spôsobujú nejednoznačnosť, zmätok a v konečnej fáze aj nedodržiavanie zákonov. Je akútne potrebné novelizovať existujúce zákony pre dosiahnutie efektívnej činnosti polície, súdov a prokuratúry, a to predovšetkým v prospech poškodených a v prospech vymáhateľnosti práva občanov, zavedenia účinných trestnoprávnych postihov za korupciu a zodpovednosti predstaviteľov štátnych orgánov a inštitúcií za porušovanie ľudských práv. Racionalizácia zákonov je nevyhnutná pre znižovanie administratívy a pre efektívnejšie postupy pri výbere daní, sociálnych a zdravotných odvodov. Cesta k ekonomickej prosperite nemôže viesť cez zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia, ale predovšetkým cez poriadok v legislatíve, vo verejných financiách a v efektívnom vymáhaní nedoplatkov na daniach a poistnom.
4. Ekonomická zaostalosť regiónov a vidieka na východe a na juhu Slovenska sa za posledných 20 rokov katastrofálne prehĺbila. Vysoká nezamestnanosť nie je len dôsledkom ekonomickej a dlhovej krízy vo svete, ale aj výsledkom neschopnosti či neochoty doterajších slovenských vlád rovnomerne a spravodlivo rozdeľovať dotácie zo štátneho rozpočtu SR a finančné zdroje z fondov Európskej únie. Tieto finančné zdroje boli zakaždým prideľované netransparentne, bez objektívnej potreby, bez verejnej kontroly a bez potrestania korupcie, ktorá s týmto procesom bola doteraz spojená. Legislatíva pre boj s korupciou je neúčinná. . V dôsledku diskriminácie malých a stredných podnikov klesá počet aktívnych živnostníkov a narastá počet zanikajúcich slovenských podnikateľských subjektov.
Odpovede na otázky poskytol Ján Češkovič, volebný manažér
[/accordion]
[accordion title=”Vyjadrenie strany Náš kraj”]
1. Momentálne prebieha daňovo – odvodová reforma a v tejto fáze sa k 1.1.2012 zlúčili daňová správa s colnou správou. Vytvorilo sa Finančné riaditeľstvo SR so sídlom v Bratislave, ktoré zastrešuje tieto dve bývalé správy. V budúcnosť by sa k FR SR mala byť pričlenená aj sociálna poisťovňa. K tejto organizačnej štruktúre orgánov FR SR by sa mala prispôsobiť aj daňová a odvodová reforma. Čo sa týka jednotlivých daní v zásade by nemalo dôjsť k nejakým podstatným zmenám. To však záleží od výsledkov volieb 10.3.2012, pretože jedna z najsilnejších strán v NR SR, strana SMER je za zrušenie jednotnej dane a zavedenie progresívneho zdanenia.
Podľa môjho názoru zrušenie jednotnej dane zvýši administratívnu náročnosť pre správu daní a tým zvýšené náklady pre štátnu správu i pre daňové subjekty. Daňové subjekty, ktorých by sa vyššie daňové zaťaženie dotýkalo určite nájdu účinný spôsob na jeho elimináciu. Efektívnejšie by sa mohol sociálny aspekt výnosu daní riešiť odpočítateľnými položkami od základu dane, resp. nezdaniteľnými položkami. V tejto súvislosti nie je potrebné rozširovať ani tovary so zníženou sadzbou DPH. Môžu zostať zdravotnícke pomôcky a k ním maximálne pričleniť mlieko, chlieb a pečivo.
V odvodovej reforme sa žiada zjednotiť základ dane pre výpočet daní, zdravotníckeho a sociálneho zabezpečenia a výnos odvádzať FR SR jednou sumou. Zruší sa tým nespočetné množstvo predkladania prehľadov, hlásení a daňových priznaní, čím sa zníži administratívna náročnosť a náklady pre štátnu správu, ale najmä pre daňové subjekty.
2. Zrovnoprávniť postavenie investorov. Zahraniční investori sú často zvýhodňovaní oproti domácim i v takých prípadoch, ktoré by sa dali riešiť i domácimi investormi. Hlavným problémom je podľa môjho názoru veľká ekonomická rozdielnosť regiónov, ktorá závisí najmä od dobudovania diaľničnej siete. Potom je pretlak investorov na západe Slovenska a nedostatok vo východnej časti. Pri dobudovaní diaľničnej siete a dobudovanie celkovej infraštruktúry vo východnej časti SR, by sa určite zvýšil záujem o investovanie domácich i zahraničných investorov, ktorí by v budúcnosti mohli využiť tunajšie vysoko odborné pracovné rezervy a obsadiť budúci trh východne od našich hraníc.
3. Spomínanou daňovo – odvodovou reformou by sa mala znížiť administratívna náročnosť z pohľadu štátnej správy a tým i jej náklady. Podobne by sa mohlo pokračovať v reformách aj v iných oblastiach štátnej správy. Najpodstatnejší spôsob na uzdravenie verejných financií sú ich transparentné výdavky a stabilizovanie zamestnancov štátnej a verejnej správy. Odstrániť momentálny maximálny politický vplyv pri jednotlivých tendroch a politických nomináciách vo vysoko špecializovanej štátnej a verejnej správe politickými nominantmi bez patričného vzdelania, odborných vedomostí a riadiacich skúseností.
4. Presadzovaním investovania za účelom odstránenia výrazného ekonomického zaostávania niektorých regiónov SR a tým zrovnoprávnenie podmienok pre rovnaký rozvoj všetkých regiónov, ktorý by potom zaručil ich objektívnu rivalitu a následný prínos do celkovej ekonomiky SR.
Odpovede zodpovedal M.D,. expert na daňovú politiku (odpovede zaslala Ľuba Kráľová)
[/accordion]
[accordion title=”Vyjadrenie strany KDH”]
1. KDH nechce meniť daňový systém. Čo sa týka daní a odvodov, budúcu vládu čakajú dve veľké výzvy. Prvou bude zabrániť daňovým únikom, predovšetkým pri výbere DPH, kde sa celková suma odhaduje na 1 miliardu eur. Nemôžu čestní a poctiví ľudia platiaci dane doplácať na nepoctivých podvodníkov. Druhou výzvou bude zjednodušiť a zjednotiť výber daní a odvodov a následne po dôkladnej analýze dopadov zvážiť aj jednotlivé položky. V prípade nevyhnutnosti zavádzať nové dane, bude KDH navrhovať zvýšenie daní z hazardu prípadne zavedenia dane z luxusu. KDH bude podporovať také opatrenia, ktoré budú mať pozitívny vplyv na zamestnanosť a tvorbu nových pracovných miest.
2. Prioritou bude prijatie opatrení na podporu živnostníkov, malých a rodinných firiem. Pre živnostníkov a malých podnikateľov chceme preto zjednodušiť ich podnikanie zavedením dobrovoľných licencií, zlepšiť prístup k finančným zdrojom prostredníctvom mikropôžičkového programu a v záujme ochrany ich práv a záujmov zriadiť inštitút ombudsmana. Licencia je navrhovaná ako dobrovoľná forma živnostenského oprávnenia, ktorou si živnostník jednorazovým paušálnym poplatkom, raz za kalendárny rok, splní svoju daňovú a odvodovú povinnosť voči štátu. Mikropôžičkový program by mal zabezpečiť prístup malých podnikateľov a živnostníkov k malým pôžičkám do výšky 100 tis. Eur s nízkymi úrokmi a komplexným informačným a poradenským servisom.
3. Sme radi, že sa nám podarilo prijať naprieč politickým spektrom zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol prvým bodom nášho volebného programu v roku 2010. V tomto úsilí chcem naďalej pokračovať. Budeme presadzovať striedme nakladanie s verejnými financiami („za menej viac“ 700 miliónov eur ušetrených pri výstavbe diaľnic), lepšie využívanie eurofondov (na najbližšie štyri roky máme k dispozícii viac ako 8 miliárd eur), zabránenie daňovým únikom (odhad pri DPH viac ako 1 miliarda eur)
4. Všetko začína zamestnanosťou. Na Slovensku je viac ako 120 tisíc malých, rodinných firiem. Ak by štát vytvoril podmienky na to, aby každá z nich zamestnala aspoň jedného ďalšieho človeka, dokázali by sme dať jednej tretine nezamestnaných ľudí prácu. Medzi tieto opatrenia patrí zníženie poistných odvodov (napr. zrušením odvodov zamestnávateľov na poistenie v nezamestnanosti a prechod na financovanie nákladov nezamestnanosti na zamestnancov), podpora tvorby pracovných miest na skrátený pracovný úväzok, vytvorenie legislatívneho finančného rámca na poskytovanie sociálnych služieb v domácom prostredí individuálnymi poskytovateľmi, odvodové prázdniny pre zamestnávateľov, ktorí zamestnajú absolventov škôl v zaostávajúcich regiónoch.
Odpovede na naše otázky zaslal Matej Kováč, hovorca KDH
[/accordion]
[accordion title=”Vyjadrenie strany HZDS”]
1. Súčasný systém nízkej rovnej dane je vhodný pre banánové republiky. V Európe ho používajú okrem Slovenska len Írsko, ktoré prekonáva ťažké rozpočtové problémy a malé Estónsko. Uplatňovanie nízkej rovnej dane pre Slovensko znamená obrovsky odliv zdrojov pre materské nadnárodné firmy v zahraničí. Nie je pravdou, že rovná nízka daň prilákala zahraničné investície – napr. veľké automobilky sa rozhodli prísť na Slovensko ešte pred jej zavedením a lákadlom pre ne je štátna pomoc spojená s daňovými prázdninami a ďalšími pohnútkami, ale najme nízka cena prace pri prijateľnej kvalifikačnej úrovni. Podobne v najvyspelejších európskych štátoch sme pri priamych daniach za zavedenie režimu progresívneho zdaňovania s možnosťou odpočtu časti vynaložených investícii, pripadne nákladov na vedu a výskum, či vzdelávanie.
2. Súvisí to so zmenou režimu priamych dani, pretože možnosť úpravy daňového základu o časť vynaložených investícii by sa vzťahovala na domácich aj zahraničných podnikateľov. Pri takomto modeli zdaňovanie investujúcich podnikateľov by bolo podstatne nižšie ako podnikateľov, ktorí zisk po zdanení vyvážajú alebo spotrebujú. Na podporu verejných investícii by bolo možné využiť aj časť zdrojov, ktoré by sa získali z progresívneho zdanenia najme sieťových odvetvi.
3. Na výdavkovej strane verejných financií je to zníženie výdavkov na štátnu a verejnú správu, ktorá je predimenzovaná, ďalej skutočná reforma dôchodkového systému, ktorý v súčasnosti je neudržateľný a výrazné zaťažuje verejne financie a štátny dlh. Na príjmovej stránke verejných financií je to zavedenie progresívnej dane, zvýšenie dane z majetku a v zálohe musí byt aj prípadná úprava dane z pridanej hodnoty.
4. Absolútnym naštartovaním systému čerpania európskych fondov, znížením ich rozptylu a ich väčšou koncentráciou najmä na cestnú a železničnú infraštruktúru, podnietením investícií zmenou daňového systému, podstatne efektívnejšou ochranou domáceho trhu pred dovozmi nekvalitných výrobkov za dumpingové ceny v obchodných reťazcoch, revitalizáciou poľnohospodárstva a vidieka, kde je umŕtvený potenciál 100 tisíc pracovných miest.
Otázky zodpovedal Sergej Kozlík
[/accordion]
[accordion title=”Vyjadrenie strany Most Híd”]
1. Strana Most-Híd považuje náš súčasný daňový systém za dobrý a nebude iniciovať jeho prehodnotenie. V zmysle iniciatívy Európa využívajúca zdroje si vieme predstaviť zdanenie nevyužitých zdrojov (napr. nehnuteľnosti, žriedla) čo by motivovalo k efektívnejšej alokácii zdrojov.
2. Strana Most-Híd si uvedomuje, že podnikanie je pre hospodársky rast kľúčové a zaslúži si uznanie a ochranu spoločnosti. Potrebujeme vyváženú vynútiteľnosť práva s ochranou poctivého podnikania a postihovaním nepoctivých praktík. Podporu podnikania chceme sústrediť na malé a stredné podniky, ktoré tvoria chrbtovú kosť ekonomiky. Podporu zahraničným subjektom podľa vopred určených kritérií zahrňujúcich uprednostňovanie vyššej miery pridanej hodnoty, problémových regiónov a neposkytovať tam, kde existuje domáca konkurencia. Namiesto čiastkových podpôr a dotácií cez rôzne agentúry spracovať ucelený systém podpory malých a stredných podnikateľov. Túto podporu zastrešiť jedným centrom a efektívnosť podpory pravidelne vyhodnocovať. Vypracovať systém poskytovania mikropôžičiek pre začínajúcich podnikateľov.
3. V prípade že nepriaznivý hospodársky vývoj povedie k akútnej potrebe stabilizácie verejných financií, strana Most-Híd bude v prvom rade presadzovať zvyšovanie dôslednosti pri výbere daní lebo je spravodlivé, aby platil dane každý. Ani všetky možnosti šetrenia výdavkov nie sú vyčerpané. Pokračovať v ďalšej finančnej decentralizácii a presúvať aktívnu politiku trhu práce na samosprávy, teda tam, kde ľudia žijú a kde by sa operatívnejšie mohli riešiť ich problémy.
4. Strana Most-Híd chce k ekonomickému rastu Slovenskej republiky prispieť predovšetkým vytváraním vhodných podmienok a vyzdvihovaním zmysluplnej práce všetkých zložiek našej spoločnosti a synergicky a aktíve využívať pre nás vhodné iniciatívy Európskej únie a pridelené prostriedky. Klásť pri tom dôraz na potrebu neustáleho vzdelávania a inovácií, či vyváženého regionálneho rozvoja. Konkrétne pôjde o tieto hlavné opatrenia: Práca je dôležitá súčasť sebarealizácie dospelého človeka a tí, čo nepracujú, sú nevyužívaným potenciálom spoločnosti. Zvyšovanie miery zamestnanosti je kľúčovou súčasťou inkluzívneho rastu. Pre dlhodobo nezamestnané osoby vytvoriť programy „Trade not Aid“. Vytvárať a podporovať vznik pracovných príležitostí v poľnohospodárstve. Zvýšiť podiel slovenských potravín na trhu, hlavne čerstvých potravín a výrobkov s vyššou pridanou hodnotou. Vypracovať celoslovenský program na prepojenie vzdelávacieho systému s trhom práce. Účastníkov programu stimulovať daňovými úľavami. Zlepšiť prístup k pracovným príležitostiam s osobitným dôrazom na dodržiavanie nediskriminačných praktík prístupu na pracovný trh znevýhodnených skupín obyvateľstva, ako aj aktívne programy zamerané na trh práce, vzdelávanie a odbornú prípravu dospelých a podporu samostatnej zárobkovej činnosti. Iniciovať, aj smerom k EÚ, zjednodušenie získavania zdrojov z fondov EÚ, ktoré je v súčasnosti značne prebyrokratizované. Naštartovať podmienky na poskytovanie rizikového kapitálu na Slovensku. Zvýšiť cielenú podporu rozvoja inovačnej výkonnosti slovenských podnikov na udržanie, resp. rast konkurencieschopnosti ekonomiky smerom k inteligentnému rastu.
Odpovede zaslala Zuzana Bačiak Masaryková, tlačová tajomníčka
[/accordion]
[accordion title=”Vyjadrenie strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti”]
1. Rovná daň je dobrá, mala by sa ponechať a postupne znížiť. Štát však bude potrebovať daňové príjmy a daňové zaťaženie by malo smerovať k obyvateľom s veľmi vysokými príjmami, k daniam z vysokých majetkov a luxusu, k zdaneniu veľkých monopolov a bánk. Jedná vec je výška daní, ale treba riešiť aj spôsob ich výberu, systémové riešenie daňových únikov, servis štátu voči občanom a podnikateľom, aby mali ochotu a motiváciu platiť dane, pretože vidia ich rozumné využívanie, čo sa doposiaľ nedialo.
2. Súčasné stimulácie zahraničných investorov sú škodlivé a treba ich zrušiť. Investori by sa mali lákať hlavne na investorské prostredie, kde nie je až také kritické, ako rýchlo sa založí firma, ale hlavne – aká je vymožiteľnosť práva, ako efektívne, pružne a rýchlo fungujú štátne inštitúcie, s ktorými prichádza podnikateľ do styku, aké je školstvo – od učňovských škôl, cez stredné technické školy až po univerzity. Pri školstve nie sú dôležité len študijné odbory, počet a úroveň absolventov, ale aj servis v oblasti aplikovaného výskumu, testovania, poradenstva a pod. Zásadná vec je, aby štát nenarúšal podnikateľské prostredie korupciou, stimuláciami, EU fondmi a podobnými nezmyslami.
3. Štát funguje neefektívne, nepružne a s obrovským plytvaním. Veľa financií sa stráca predraženými nákupmi, províziami a korupciou, ktorou je celé Slovensko zamorené. Tu sú zdroje na strane výdavkov. Dlhodobo udržateľné príjmy môžu vzniknúť len tým, že sa na Slovensku bude podporovať a rozvíjať podnikanie, ktoré je zdrojom pracovných miest i daní. Treba na Slovensko pritiahnuť vedecko – výskumné investície – napr. do plánovaného parku Vajnory CEPIT, napojiť sa do medzinárodných inovačných sietí a umožniť slovenským firmám vytvárať inovatívne produkty a prenikať do zahraničia. Existujú príklady – OMS, Elcom, Sygic, Spinea, Ipesoft, Konštrukta Industry a iné. Iba rast pridanej hodnoty, ktorá sa na Slovensku vytvorí, môže zvyšovať príjmy štátu.
4. To, čo dnes prebieha v ekonomike, nie je tradičná cyklická kríza ale transformácia hospodárstva a celého sveta. Slovensko teda musí hľadať úplne nové spôsoby, ako využiť trendy kolokácie, rýchlej premeny aplikovaného výskumu na inovácie, ekologického podnikania a pod. Iba orientácia na Nemecko a EU nestačí, pretože tento región, spolu s USA a Japonskom je napadnutý ekonomickými problémami najviac. Treba sa orientovať na Latinskú Ameriku, Indiu, Čínu a ďalšie regióny. Treba zároveň meniť Slovákov na podnikateľov a začať treba už u malých detí a študentov. Zásadne treba zmeniť systém vzdelávania a výskumu. O inováciách netreba rozprávať, ale ich začať robiť. Treba sa zapojiť do medzinárodných sietí vedy a výskumu, začať rozvíjať nové a perspektívne oblasti podnikania, ktoré iba vznikajú – napríklad elektromobilia, ekologické podnikanie, a pod.
Otázky zodpovedal Ján Košturiak
[/accordion]
[/accordions]
