Nie je káva ako káva, cibetka o tom vie svoje

Rozdiel v dovážanej káve z Brazílie či Etiópie oproti káve vietnamskej spočíva v spôsobe produkcie.

Možno sa zdá byť vietnamský spôsob na prvý pohľad nechutný, západné krajiny však produkujú najmä lacnú instantnú kávu.Na adresu súčasného kávového priemyslu sa vyjadril profesionálny degustátor kávy Hung Pham Ngoc slovami: „Všetko je falošné.“

Pán Hung, ako jeden z mála vietnamských nadšencov bojuje za kvalitnú kávu prinášajúcu skutočný pôžitok neodolateľnej kávy. Reč je o káve, ktorá sa po celom svete predáva približne za 30 dolárov za 1 šálku. Skutočným producentom tejto kávy sú cibetky. Tieto zvieratá požierajú tie najkvalitnejšie bôby kávovníka. Ich tráviaca sústava upravuje enzýmami tieto bôby povedzme želaným spôsobom, nakoľko sa po vylúčení tieto bôby zbierajú a spracovávajú, aby sa práve z nich mohla robiť najkvalitnejšia káva na svete, ktorá stala luxusným nápojom.

Z takejto kávy sa robí nápoj pod názvom „Chon káva“ alebo známejší výraz „cibetková káva“, ktorá sa často vyrába v Indonézii a na Filipínach. Chuť tejto kávy sa nepodobá moc chuti bežnej kávy, je jemnejšia a má nádych čokolády.
Pán Hung s jeho priateľmi už vyše troch rokov distribuujú cibetkové bôby, ktoré sa predávajú vo Vietname, Veľkej Británii a Nórsku v hodnote 500 dolárov za kilokram. Označované aj ako „Najlepší darček z Vietnamu“.

Väčšina obchodníkov s týmto produktom nezbierajú vylúčené bôby kávy vo voľnej prírode. Prenajímajú si farmy s cibetkami, ktoré sa v nej potulujú a všetko ostatné sa necháva na prirodzený vývoj. Po zozbieraní trusu sa bôby umyjú a potom sa sušia na Slnku po dobu niekoľkých týždňov. Takéto farmy niektorí odsudzujú pre neetické podnikania, nakoľko údajne dochádza i ku násilnému kŕmeniu cibetiek.

Napriek všetkým výhodám i nevýhodám hodnotí pán Hung takto produkovanú kávu slovami: „Chon káva, je jediný spôsob, ako môžeme umiestniť meno Vietnamu medzi milovníkov kávy na celom svete.”

Podľa informácií economist.com