Premiérka Austrálie, Julia Gillard predstavila 10. júla plán uhlíkovej dane pre boj proti zmene klímy. Niektoré otázky však Austrálčanov rozdeľujú.
Plány na obmedzenie emisií uhlíka mal už aj bývalý premiér. Avšak súčasná vláda čelí rekordne nízkej, iba 27 % – nej podpore. S budúcimi voľbami (za dva roky) stojí premiérka pred úlohou zachrániť svoju vládu tým, že predáva odvážne plány skeptickej verejnosti.
Austrália produkuje 1,5% svetových emisií skleníkových plynov, predovšetkým preto, že 80% svojej elektriny produkuje z uhlia, jedného z najšpinavších zdrojov energie. To je zhruba také množstvo ako majú dohromady Južná Kórea, Británia a Francúzsko. Tieto krajiny majú ale 2 až 3 krát viac obyvateľov ako 22 miliónová Austrália. Toto robí z Austrálie najväčšieho producenta uhlíka na osobu. A zmeny klímy nie sú vylúčené ako príčina nedávnych záchvatov extrémneho počasia: 10 rokov sucha, povodní a cyklónov na začiatku tohto roka. Súkromná banka National Australia Bank tvrdí, že ekonomika sa ešte stále nedokáže zotaviť kvôli povodniam, ktoré vyvolali spomalenie.
Od budúceho júla bude musieť 500 najväčších znečisťovateľov v Austrálii platiť daň 23 dolárov (25USD) za tonu emisie oxidu uhličitého. O tri roky neskôr, trhové obchodovanie s emisnými kvótami nahradí pevne stanovené dane. Vláda minie polovicu daňových príjmov ako kompenzáciu pre domácnosti za drahšiu elektrinu. Ďalších 40% príjmov pôjde pre priemysel na uľahčenie prechodu na čistejšie formy energie a ako pomoc proti nezdanenej zahraničnej konkurencii. Okolo 10 miliárd eur sa investuje v období piatich rokov na veterné, solárne a iné obnoviteľné zdroje. Austrália sa snaží do roku 2050 dostať svoje emisie na úroveň 20% z roku 2000.
Zdroj: economist.com