Ako vyplýva zo správy Inštitútu medzinárodných financií (IIF), globálny dlh v prvom štvrťroku 2024 vzrástol na 315 biliónov dolárov. Súčasná vlna dlhu je najväčšou a najrýchlejšie rastúcou od druhej svetovej vojny. Ak by sa svetový dlh rozdelil medzi všetkých obyvateľov planéty, každý z nás by dlžil približne 39-tisíc dolárov.
Zhruba dve tretiny dlhu pochádzajú z vyspelých ekonomík, pričom najviac sa na ňom podieľajú Japonsko a Spojené štáty. Potešujúcou správou je, že pomer dlhu k hrubému domácemu produktu (HDP) vyspelých ekonomík vo všeobecnosti klesá.
Na druhej strane, dlh rozvíjajúcich sa ekonomík predstavuje 105 biliónov USD, ale ich pomer dlhu k HDP dosiahol nové maximum 257 %. Ako informuje správa IIF, najväčší podiel na tom mali Čína, India a Mexiko.
Inštitút tiež uvádza, že medzi rizikové faktory pre ďalší vývoj dlhu patrí tvrdohlavá inflácia, rastúce trenie v obchodných vzťahoch a tiež geopolitické napätie. To podľa IIF môže vytvárať tlak na rast nákladov na financovanie.
Dlh domácností, ktorý zahŕňa aj hypotéky, kreditné karty a študentské pôžičky, dosiahol 59,1 bilióna USD. Dlh firiem predstavoval 164,5 bilióna USD, pričom samotný finančný sektor z tejto sumy tvoril 70,4 bilióna USD. Zvyšok tvoril verejný dlh vo výške 91,4 bilióna USD.
Emre Tiftik, riaditeľ IFM uviedol, že k rýchlo rastúcemu globálnemu dlhu prispieva rozvojový model väčšiny krajín, ktorý je postavený na pôžičkách. Tiftik poukazuje na to, že tempo, akým sa svet zadlžuje, je alarmujúce a „v strednodobom a dlhodobom horizonte by to mohlo mať veľké negatívne dôsledky“.
Zdroje: cnbc.com; bithup.pl
