Albert Einstein údajne označil zložené úročenie za ôsmy div sveta. Či už tento výrok skutočne pochádza od neho, alebo nie, jeho princíp je vo svete investovania zásadný. Vďaka dlhému investičnému horizontu totiž môžu aj relatívne malé sumy postupne vyrásť na miliónové hodnoty. Rovnaký princíp však funguje aj opačným smerom. Zložené úročenie totiž dokáže výrazne znásobiť aj vplyv poplatkov, ktoré investor na prvý pohľad nemusí považovať za významné.
Dobre to ukazuje hypotetický príklad spoločnosti Berkshire Hathaway. Ak by sme v roku 1965 investovali jeden dolár do indexu S&P 500, dnes by jeho hodnota podľa analýzy AQR Capital Management dosahovala približne 300 dolárov pri priemernom ročnom výnose 10,3 %. Pri akciách Berkshire Hathaway by bol rozdiel dramatický. Vďaka priemernému ročnému zhodnoteniu okolo 20,2 % by sa jeden dolár premenil približne na 42 000 dolárov.
Ak by sme však do tohto príkladu započítali poplatkový model typický pre americké hedge fondy, teda 2 % ročne z objemu spravovaných prostriedkov a ďalších 20 % z vytvoreného zisku, výsledok by vyzeral výrazne inak. Priemerné ročné zhodnotenie by kleslo približne na 15,6 % a výsledná hodnota investície by dosiahla iba okolo 4 500 dolárov. Rovnaká investícia by tak mala v dôsledku poplatkov po niekoľkých desaťročiach približne desaťkrát nižšiu hodnotu.
Aj dve percentá môžu znamenať milióny
Vyššie uvedený príklad je samozrejme extrémny, pretože dlhodobo dosahovať dvojnásobný výnos oproti celému trhu nie je realistickým očakávaním pre väčšinu investorov. Oveľa názornšie je preto pozrieť sa na situáciu, keď sa líši iba nákladovosť investície. Predstavme si investora, ktorý každý mesiac investuje 300 eur a jeho investícia pred poplatkami dosahuje dlhodobý priemerný výnos 10 % ročne. Ak by investoval prostredníctvom nízkonákladového ETF a celý tento výnos by zostal investorovi, po 30 rokoch by hodnota portfólia dosiahla približne 678 000 eur.
Ak by ten istý investor platil priebežný poplatok 2 % ročne a jeho výsledný výnos by tak bol 8 %, hodnota portfólia by po 30 rokoch dosiahla iba približne 447 000 eur. Rozdiel predstavuje viac ako 230 000 eur. S dlhším horizontom sa pritom rozdiel ešte výrazne zväčšuje. Po 40 rokoch by prvý investor mal približne 1,9 milióna eur, zatiaľ čo druhý iba okolo 1,05 milióna eur. Rozdiel by tak presiahol 850 000 eur.
Čím dlhší horizont, tým väčší význam majú náklady
Podobný efekt môžeme sledovať aj pri jednorazovej investícii. Predstavme si napríklad dvadsaťročného investora, ktorý má k dispozícii 100 000 eur a investuje ich na dlhú dobu. Pri priemernom výnose 10 % ročne by hodnota investície po 30 rokoch vzrástla približne na 2 milióny eur. Ak by však investor v dôsledku poplatkov dosahoval iba 8 %, mal by po rovnakom čase približne 1,1 milióna eur.
Ešte výraznejší rozdiel vznikne pri predĺžení horizontu na 35 rokov. Pri výnose 10 % by hodnota investície dosiahla približne 3,3 milióna eur, zatiaľ čo pri 8 % by išlo iba o 1,6 milióna eur. Rozdiel teda predstavuje približne 1,7 milióna eur.
Tieto príklady samozrejme predstavujú iba hypotetické scenáre a skutočné výnosy finančných trhov nie sú garantované. Dobre však ukazujú jeden dôležitý princíp. Pri dlhodobom investovaní nie je podstatné iba to, aký vysoký výnos investícia dosiahne, ale aj to, koľko z neho investorovi skutočne zostane po započítaní všetkých nákladov. Práve vďaka zloženému úročeniu môžu aj zdanlivo malé rozdiely v poplatkoch v horizonte niekoľkých desaťročí znamenať rozdiel v hodnote stoviek tisíc či dokonca miliónov eur. Pre dlhodobého investora preto dáva zmysel sledovať nielen očakávaný výnos a riziko, ale aj celkové náklady spojené s investíciou.
Chcete sa na vplyv poplatkov pozrieť podrobnejšie? Vo videu od XTB nájdete konkrétne príklady, ktoré ukazujú, ako môžu aj zdanlivo malé poplatky ovplyvniť hodnotu investície v dlhodobom horizonte.
Investování je rizikové. Investujte zodpovědně.
