Rastúce ceny potravín tvrdo zasiahli domácnosti dokonca aj vo vyspelých krajinách. Najzraniteľnejších je pritom 15 – 20 % domácnosti s najnižším príjmom. Ani viaceré domácností s vyššími príjmami sa však nedokážu s touto novou situáciou vyrovnať a musia už pri nákupe potravín robiť tvrdé kompromisy. “Môžeme predpokladať, že z krátkodobého hľadiska sa situácia ešte zhorší. To pravdepodobne v najbližších štvrťrokoch povedie k výraznému poklesu spotreby. To zvyšuje aj riziko stagflácie a miestami aj recesie,” varuje hlavný makroekonomický analytik Saxo bank Christopher Dembik.
Index cien potravín, ktorý zverejňuje FAO, vzrástol medzi februárom a marcom o 12,6 %. V súčasnosti je tak najvyšší od svojho vzniku v roku 1990. Predchádzajúci rekord z roku 2011 bol na hodnote 137 oproti terajším 159.
Ceny potravín tlačia hore krátkodobé aj štrukturálne faktory na globálnej úrovni. Sú to napríklad vyššie náklady na pracovnú silu, ceny námornej prepravy, vyššie náklady na suroviny, nepriaznivé poveternostné podmienky, ako je aktuálna vlna horúčav v Indii a Pakistane, vývozné reštrikcie, či silný dopyt po biopalivách, ktorý zvýšil špekulatívny dopyt.
Bude horšie, prinajmenšom v krátkodobom horizonte
Už vieme, aké zraniteľné sú voči kolísaniu cien potravín rozvíjajúce sa a rozvojové krajiny. 32 krajín v Afrike dováža približne 90 % základných potravín. V rozvojom svete to znamená vyššiu politickú nestabilitu.
Novinkou však je, že prudký nárast cien vážne zasahuje aj vyspelé štáty. Viaceré krajiny od znovuotvorenia ekonomiky zažívajú prudký rast miezd. To však na vyrovnanie sa s vyššou infláciou nestačí. “Vo vyspelom svete zažije v najbližších mesiacoch pätina domácností, ktoré majú najnižšie príjmy, výrazný pokles svojho reálneho príjmu,“ hovorí Christopher Dembik zo Saxo Bank.
“Najchudobnejšie domácnosti už teraz musia robiť kompromisy medzi cestovinami, alebo čerstvým mäsom. Štúdia francúzskeho štatistického úradu (INSEE) ukazuje, že keď sa ceny obilnín a cestovín zvýšia v priemere o 1 %, spôsobí to 0,23 % pokles v množstve skonzumovaného mäsa. Domácnosti sa jednoducho vzdávajú toho, čo v zozname potravín považujú za najdrahšie alebo „luxusné“ výdavky,” vysvetľuje analytik.
Vyššie ceny potravín spôsobia veľký pokles spotreby
V súčasnom kontexte dlhotrvajúcej vysokej inflácie zostane spotreba základných potravín s neelastickými cenami vo väčšine rozvinutých krajín pravdepodobne stabilná. Klesne však spotreba ostatných potravín a ďalších nie nevyhnutných produktov a služieb, vrátane výdavkov na cestovanie, nákupy elektroniky a podobne. Viaceré krajiny už teraz zaznamenávajú výrazný pokles spotreby. Vo Francúzsku klesla v marci spotreba tovarov domácnosťami o 1,3 %. Tento pokles si analytici vysvetľujú najmä poklesom spotreby potravín. Pri podrobnejšom pohľade ide len o potraviny s neelastickými cenami ako sú sladkosti a cukor, vajcia, či syry. „To už je však dôvod na obavy. Vo väčšine vyspelých krajín je hlavným motorom ekonomického rastu spotreba. Zvyšuje sa tak riziko stagflácie alebo v niektorých prípadoch dokonca recesie (napríklad v Spojenom kráľovstve),” dodáva Dembik. Môžeme podľa neho preto očakávať aj politické zemetrasenia. Neprekvapilo by ho preto, keby Francúzsko po letných prázdninách čelilo masívnym demonštráciám, keď ľudia vyjdú do ulíc na protest proti vysokým životným nákladom a vysokým cenám potravín.
