Podľa čoho si vybrať investičného brookra? Akých chýb by sa mali vyvarovať začínajúci investori? Ako sa naučiť obchodovať? Na tieto a podobné otázky odpovedá Pavel Drahotský, riaditeľ Saxo Bank pre Českú republiku, Slovensko a Maďarsko.
Čo je najväčšou prekážkou pri začiatkoch obchodovania na finančných trhoch?
Podľa mňa je veľkým problémom najmä nedostatok informácií v našom jazyku. Veľká časť potenciálnych investorov má málo vstupných informácií potrebných pre investičné rozhodnutia. Gro investičného sveta totiž funguje v angličtine a kto nemá solídnu znalosť angličtiny, je tým ochudobnený.
V takom prípade, je odkázaný na niekoľko málo lokálnych zdrojoch, ktoré síce i môžu poskytovať kvalitnú informáciu, ale chýba pestrosť. Toto vnímam ako hlavnú bariéru rozbehu investovania vo veľkom. Keby sme mali na Slovensku alebo v Česku obdobu Bloomberg alebo Reuters, obchodovalo by sa oveľa ľahšie.
Ak mám informácií dostatok je ešte nejaká typická chyba, ktorej sa vyvarovať?
Pomerne častou chybou je začať obchodovať s rizikovými aktívami. Väčšina investorov si skúša obchodovanie u nás na takzvaných demoúčtoch. Je to simulované plnohodnotné obchodovanie s fiktívnym vkladom, s ktorým môžete skúšať investície. Chybou je, ak si hneď na úvod vyberiete produkt s veľkým pohybom cien.
Pri nástrojoch s pákou môže byť napríklad denný pohyb šesť alebo i 15 percent. Ak hneď na úvod, hoci len cvične, na takomto produkte prerobíte, asi to nebude k ďalšiemu obchodovaniu veľmi motivujúce. Odporúčam teda na začiatok vybrať si konzervatívny nástroj. Alebo nástroj, kde je možné vopred nastaviť maximálnu možnú stratu z transakcie, napríklad pomocou stop loss, Podobne fungujú európske opcie, kde je potenciálna strana vopred ohraničená a výnos nie je obmedzený.
Investori, ktorí u vás začínajú, teda majú možnosť skúšať si obchodovanie na nečisto?
Áno, každý, kto sa cíti neisto,alebo si chce otestovať nový produkt nebo stratégiu, môže pred alebo po založení rokskúšať simulované obchody. Po istej dobe si môže svoje úspechy a neúspechy zhrnúť, zhodnotiť a rozhodnúť sa, či bude pokračovať i s reálnymi peniazmi.
Odporúčam vybrať si na začiatok jedno alebo len niekoľko málo aktív, napríklad pšenicu, a sledovať všetky správy o nej. Potom pozorovať, ako sa hýbe cena a podľa toho sa snažiť odhadnúť jej ďalší vývoj. Je tak možné bezpečne porovnať správanie napríklad futures kontraktov s už zmienenými európskymi opciami alebo burzovo obchodovanými fondmiETF. A po období skúšania, keď to klienta nestojí ani cent, okrem času, si nájde nástroje, ktorým rozumie.
Znie to lákavo, môcť si vyskúšať reálne obchody a nič pri tom neriskovať.
Demoúčty sú skutočne fér a transparentné. Výsledkom môže byť, že investor skúšal päť inštrumentov,štyrom z nich nerozumie, ale pri jednom mu predpoklady vychádzajú. Pri tom bude pokračovať i so skutočnými peniazmi.
Aký podiel klientov tieto demoúčty využíva?
Takmer všetci. Je len veľmi málo klientov, ktorí tak nerobia, ale to sú skutočne profesionáli, ktorí si už demá prešli pred 20 rokmi a dnes už vedia, čo chcú. Oni presne vediaakú stratégiu a aký nástroj preferujú.
Podľa čoho by sa mali investori rozhodovať pri výbere poskytovateľa finančnej služby?
Jedným a dosť podstatným kritériom je úroveň služieb, ktoré sa dajú otestovať práve spomínanými demami. Moje osobné odporúčanie pre všetkých začínajúcich klientov ale znie, v prvom rade sa zaujímajte o bezpečnosť svojich peňazí.
Najprv by som sa pýtal, či je môj obchodník zároveň i bankou alebo je len obchodníkom s cennými papiermi. Z toho potom vychádzajú požiadavky na kapitálovú primeranosť a dozor regulátorov.
Saxo Bank spája výhody oboch. Má bankovú licenciu vydanú dánskou centrálnou bankou a všetky vklady podliehajú zákonnej ochrane, no na druhej strane na trhu pôsobí ako broker. Dokáže teda sprostredkovateľ predaj alebo kúpu cenných papierov za online cenu.
Klient na Slovensku alebo v Česku má teda právny vzťah s dánskou Saxo Bank, nie pražskou pobočkou?
Áno. Vzťah je medzi klientom a Saxo Bank v Dánsku. Všetci, ktorým Saxo bank otváraa spravuje účty, majú peniaze uložené v dánskej Saxo Bank. Okrem dánštiny však aplikácia Saxo Trader „komunikuje“ v 27 jazykoch vrátane slovenčiny.
Sú ďalšie kritériá výberu sprostredkovateľa?
Samozrejme. Je ním jeho ponuka. Môžete sa obmedziť na to, že pôjdete za svojim investičným poradcom a necháte si na stôl predložiť ponuku 50 podielových fondov. Alebo máte záujem o plnohodnotný prístup k trhu. Saxo bank má v súčasnosti v ponuke 42 000 položiek. Zdá sato šialene veľa, no keď si zadáte kľúčové parametre, napríklad už zmienenú pšenicu, výber sa vám zúži na možno osem. A pri tým si môžete začať obchodovanie skúšať.
Slováci sú však pri investíciách veľmi konzervatívni. Vidno to na ich finančnom správaní. Nie je pre nich finančný trh predsa len trochu rizikový?
Nikto predsa neočakáva, že človek sa za dva mesiace naučí obchodovať tak, že sa tým uživí. Ani vysokú školu nikto nevyštuduje za rok. Ale je možné si povedať, že o tri roky chcem vedieť slušne obchodovať, urobiť si z toho nielen obživu, ale aj akýsi životný štýl.
Vezmime si napríklad človeka vo veku päťdesiat rokov. Deti mu vyleteli z hniezda, má vyplatenú hypotékua voľné nejaké prostriedky. Prečo si nedať každé ráno mentálnu rozcvičku a nesledovať investičné spravodajstvo? Povedať si, prejdem si každý deň tieto médiá. Skôr či neskôr si človek obľúbi určitý zdroj informácií, i tak nebude čítať všetko.
A od istého momentu sa mu začne v hlave skladať mozaika. Každý deň mu do tej mozaiky pribudnú kamienky. Ten obrázok sa spresňuje a čím ďalej, tým viac máte konkrétnejšiu predstavu. Už nie ste v hmle a stanete sa nezávislým na informáciách z médií. Vždy je dobré čítať medzi riadkami.
Som skôr zástancomprístupuzačať pomaly. Obrovskú výhodu v tom smere dáva demoúčet. Ďalej je potrebné študovať investičné stratégie a rozloženie rizika. Aby výnos nelietalprudko nahor a nadol, ale postupne a kontinuálne rástol aj s určitým podielom stratových transakcií. Tých ziskových však musí byť po čase prevaha, aby investovanie človeka nestresovalo, ale naopak začalo tešiť.
Na otázky odpovedal Pavel Drahotský, riaditeľ Saxo Bank pre Českú republiku, Slovensko a Maďarsko.
Autor: Miroslav Ardon
