Spojené štáty si podľa prezidenta Donalda Trumpa zabezpečili prístup k rozsiahlym zásobám ropy vo Venezuele, informuje denník Handelsblatt. Dohoda dáva USA kontrolu nad viac ako 65 miliardami barelov overených zásob ropy, uviedol Trump na platforme Truth Social. Ide približne o pätinu celkových zásob ropy, ktoré sa podľa odhadov nachádzajú vo Venezuele.
Trump uviedol, že dohoda vznikla po konzultáciách s úradujúcou venezuelskou prezidentkou Delcy Rodríguezovou. Do rokovaní sa zapojil aj súkromný sektor. Za Spojené štáty sa na nich podieľali minister obrany Pete Hegseth a minister zahraničných vecí Marco Rubio.
Rodríguezová následne dohodu na platforme X označila za „historický akt“, ktorý bude mať podľa nej významný vplyv na „obnovu nášho národa“.
Venezuela anuncia un histórico acuerdo con el Gobierno de los Estados Unidos, que tendrá un impacto significativo en el renacimiento de nuestra nación. pic.twitter.com/aIogqZOVA4
— Delcy Rodríguez (@delcyrodriguezv) August 29, 2026
Trump však neposkytol podrobnosti o konkrétnych podmienkach dohody. Uviedol iba, že transakcia viac ako zdvojnásobí objem ropy, ktorá bude potenciálne dostupná pre Spojené štáty.
USA vyvíjali na Venezuelu tlak
Trumpova administratíva koncom minulého roka výrazne zvýšila vojenskú prítomnosť v regióne a zintenzívnila tlak na Venezuelu. Washington svoje kroky odôvodňoval najmä bojom proti obchodovaniu s drogami. Trump však opakovane spájal situáciu aj s venezuelskými ropnými zásobami.
V tom čase uviedol, že Venezuela Spojeným štátom „ukradla ropu, pôdu a ďalší majetok“ a že tieto aktíva musia byť vrátené.
Venezuela začiatkom 21. storočia znárodnila ropné polia, čo zasiahlo aj americké spoločnosti pôsobiace v krajine. Následne vznikol spor o kompenzácie.
Začiatkom tohto roka americké špeciálne jednotky zajali dlhoročného venezuelského lídra Nicolása Madura. USA jeho a jeho manželku Ciliu Floresovú obvinili z viacerých trestných činov vrátane „drogového terorizmu“. Kritici zásah označili za porušenie medzinárodného práva.
Odvtedy krajinu vedie bývalá viceprezidentka Delcy Rodríguezová ako úradujúca prezidentka. S Washingtonom má dlhoročné skúsenosti zo spolupráce, najmä v oblasti ropného priemyslu.
Vysoké ceny benzínu zvyšujú tlak na Trumpa
Trumpova administratíva chce naplno využiť rozsiahle venezuelské ropné zásoby a získať významný vplyv nad tamojším ropným priemyslom a energetickou politikou.
Venezuela disponuje podľa odhadov približne 303 miliardami barelov ropy, čo predstavuje najväčšie zásoby na svete. Väčšinu tvorí ťažká ropa, ktorej ťažba a spracovanie si vyžadujú špecializované technológie.
Trump zároveň čelí rastúcemu domácemu tlaku v dôsledku vyšších cien pohonných látok. Vojna v Iráne prispela k rastu cien benzínu v USA. Priemerná cena galónu bezolovnatého benzínu dosiahla vo štvrtok 4,09 dolára, čo predstavuje nárast o viac ako tretinu od začiatku vojny.
Vojna v Iráne znižuje americké zásoby ropy
Spojené štáty sa podobne ako ďalšie krajiny snažia zmierniť napätie na trhu s ropou využívaním svojich strategických rezerv. Nejde o ropu, ktorá sa ešte nachádza v podzemí, ale o už vyťaženú ropu uskladnenú v strategických zásobách.
Tie sa však od začiatku vojny rýchlo zmenšujú a v súčasnosti sú na najnižšej úrovni približne za 44 rokov.
Trump označil dohodu s Venezuelou za „historickú transakciu“, ktorá podľa neho výrazne zlepší dodávky ropy do Spojených štátov a prispeje k zníženiu cien benzínu pre amerických spotrebiteľov. Zároveň zdôraznil, že dohoda nebude stáť amerických daňových poplatníkov nič.
USA zvyšujú dovoz venezuelskej ropy
Ako uvádza CNN, Spojené štáty tento rok viac ako štvornásobne zvýšili svoj dovoz ropy z Venezuely, čím dosiahli najvyššie množstvo ropy z krajiny (zhruba 600 000 barelov denne) odkedy prvá Trumpova administratíva uvalila sankcie v roku 2019. Venezuela je teraz podľa EIA druhým najväčším zdrojom dovážanej ropy do USA, hneď za Kanadou.
Venezuela od zadržania Madura americkými silami výrazne pokročila v zvyšovaní produkcie ropy. Krajina v súčasnosti ťaží približne 1,2 milióna barelov denne, čo je asi o 150 000 barelov denne viac než na začiatku roka, uviedla Luisa Palaciosová, bývalá predsedníčka spoločnosti Citgo a súčasná výkonná riaditeľka Centra pre globálnu energetickú politiku na Kolumbijskej univerzite.
To je však výrazne menej ako 3,5 milióna barelov denne, ktoré krajina produkovala pred socialistickým prevratom koncom 90. rokov. Režimy Huga Cháveza a Madura dovolili, aby sa ropná infraštruktúra krajiny zhoršila do takej miery, že sa už nedala opraviť, uvádza CNN.
Zdroje: handelsblatt.com; cnn
