Irán varoval susedné krajiny, že ich prípadné zapojenie do plánovanej sankčnej kampane Washingtonu by z nich mohlo urobiť nepriateľov Teheránu a vystaviť ich záujmy odvetným opatreniam. V nedeľu o tom informovala televízia Al Jazeera s odvolaním sa na šéfa bezpečnostnej služby Mohsena Rezáía.
Varovanie prišlo pred pondelkovým oznámením nových sankcií voči Iránu, ktoré americký minister financií Scott Bessent označuje za najtvrdší sankčný balík Washingtonu proti Teheránu.
Washington cieli na iránske príjmy z ropy
Medzi zvažované opatrenia patrí tlak na nezávislé čínske rafinérie, ktoré nakupujú iránsku ropu, sankcie voči veľkým čínskym bankám spracúvajúcim iránske finančné prostriedky či zavedenie sekundárnych ciel pre krajiny obchodujúce s Teheránom.
Čína v roku 2025 odobrala viac ako 80 % iránskej ropy prepravovanej po mori. Čínske spoločnosti a finančné inštitúcie sa preto stali kľúčovým článkom snahy Washingtonu obmedziť príjmy Teheránu. Prípadné sankcie voči veľkým čínskym bankám by zároveň mohli vyvolať odvetnú reakciu Pekingu.
Iránsky prezident Masúd Pezeškiján označil konflikt za „rozsiahlu ekonomickú, vojenskú a bezpečnostnú vojnu“ a zároveň priznal vážne problémy domácej ekonomiky. Pezeškiján tiež vyzval na ukončenie dlhodobého stavu „ani vojna, ani mier“. Podľa neho neistota spojená s možným obnovením bojov odrádza investorov a komplikuje ekonomickú situáciu krajiny. Iránski predstavitelia podľa prezidenta diskutujú o možnostiach dohody, ktorá by zachovala základné princípy Teheránu a zároveň zabránila ďalšiemu vojenskému útoku.
Hormuzský prieliv zostáva ochromený
Hormuzský prieliv zostáva v dôsledku patovej situácie z veľkej časti uzavretý. Teherán tvrdí, že vodnú cestu neotvorí, pokiaľ bude pokračovať americká námorná blokáda iránskych prístavov.
Irán síce príležitostne povolil preplavbu vybraným plavidlám vrátane niektorých irackých ropných tankerov, širšia dohoda o obnovení prevádzky však zatiaľ nevznikla. Rokovania s Ománom podľa dostupných informácií pokročili, no nepriniesli konkrétny výsledok.
Americký minister energetiky Chris Wright predtým uviedol, že vojenské operácie umožnili prepraviť cez Hormuzský prieliv v sedemdňovom priemere približne 8 miliónov barelov ropy denne. To predstavuje výrazný pokles oproti viac ako 20 miliónom barelov denne pred vypuknutím vojny.
Zdroje: investing.com
