Rekordné zadlženie, vysoké úrokové sadzby, náklady spojené so zmenou klímy, výdavky na zdravotníctvo a dôchodky v dôsledku starnutia obyvateľstva a nejednotná politika. To všetko vyvoláva obavy, že rozvinuté ekonomiky zasiahne nová finančná kríza.
S rastom sadzieb došlo k prudkému nárastu nákladov na pôžičky, kvôli čomu sa do centra pozornosti dostáva vysoký globálny dlh. Ten sa v prvom polroku zvýšil na rekordných 307 biliónov dolárov. Ako informuje Inštitút medzinárodných financií, viac ako 80 % z 10 biliónov dolárov, o ktoré sa svetový dlh zvýšil v prvých šiestich mesiacoch tohto roka, pochádzalo z rozvinutých ekonomík.
Viac ako 20 významných ekonómov, bývalých politikov a veľkých investorov pre agentúru Reuters uviedli, že najväčšie obavy vzbudzuje Taliansko, Veľká Británia a Spojené štáty, ktoré sa v súvislosti dlhovým stropom priblížili k platobnej neschopnosti.
Ekonómovia síce neočakávajú, že rozvinuté ekonomiky budú mať problémy so splácaním svojich záväzkov, ale tvrdia, že vlády musia prijať hodnoverné fiškálne plány, zvýšiť dane a podporiť ekonomický rast, aby sa verejné financie dostali na udržateľnú úroveň.
Peter Praet, bývalý hlavný ekonóm Európskej centrálnej banky uviedol, že hoci sa dlh stále javí ako udržateľný, výhľad je znepokojujúci vzhľadom na dlhodobejšie potreby výdavkov. „Pozrite sa na viacero krajín a zistíte, že nie sme ďaleko od krízy verejných financií,“ upozornil Praet.
Graf: Vývoj štátneho dlhu krajín G7
Aj Daniel Ivascyn, investičný riaditeľ v spoločnosti PIMCO hovorí, že úrovne deficitu a dlhu sú pre nich „nepríjemné“. Británia, Spojené štáty aj Taliansko dosahujú štátny dlh, ktorý je v blízkosti úrovne (resp. aj vyšší) ako 100 % hrubého domáceho produktu. Starnutie populácie, zmena klímy a taktiež geopolitické riziká, ako sú vojny na Ukrajine a na Blízkom východe, vytvárajú značné tlaky na vládne výdavky. Situáciu zhoršujú aj vyššie platby za úroky z pôžičiek, ktoré stúpajú v súvislosti s vyššími úrokovými sadzbami.
Hlavná ekonómka OECD Clare Lombardelli vidí problém v tom, že sa nerealizuje dostatok reforiem, čo môže poškodiť schopnosť vlád riešiť budúce otrasy. „Ak budeme prekračovať na jednom mieste ako doteraz, v nasledujúcom desaťročí budeme svedkami krízy,“ povedal hlavný ekonóm LBBW Moritz Kraemer.
Zdroje: reuters.com
