
Ako sme nedávno písali v tomto článku, centrálne banky v treťom štvrťroku nakúpili až 400 metrických ton zlata, čo je podľa Svetovej rady pre zlato (WGC) nový rekord. Inštitúcia zároveň dodala, že veľká časť z tohto množstva bola nakúpená anonymne. Medzi najväčších ohlásených nákupcov tohto drahého kovu patrí Turecko, Uzbekistan a Katar. Ako ale poznamenáva agentúra Bloomberg, nie všetky krajiny pravidelne ohlasujú svoje nákupy zlata, vrátane Ruska a Číny.
„Nikto nevie, ktorý subjekt nakupuje tak agresívne a prečo,“ hovorí Paul Wong, trhový stratég spoločnosti Sprott Asset Management. „Je to trochu záhada kvôli implikovanej veľkosti viac ako 300 metrických ton za posledné mesiace roku 2022,“ komentuje situáciu Wong.
V poslednom období sa hovorí o čínskych nákupoch. Čínska ľudová banka totiž prekvapila, keď po niekoľkých rokoch opäť informovala o zmene svojich zlatých rezerv (posledný údaj bol z roku 2019). Ako centrálna banka oznámila, v novembri svoje zlaté rezervy zvýšila o 32 metrických ton a v decembri pridala ďalších 30 ton.
Podľa Wanga čínske nákupy prispeli k rastu ceny zlata. Ďalšími faktormi, ktoré podľa neho viedli k zvýšeniu ceny tohto kovu, sú oslabenie amerického dolára a pokles výnosov štátnych dlhopisov.
Podľa predpovede MKS PAMP Group bude cena zlata v roku 2023 rásť a to vďaka spomaleniu zvyšovania úrokových sadzieb Federálnym rezervným systémom a taktiež kvôli vyššiemu riziku recesie a stagflácie. Na druhej strane by sa mala spomaliť inflácia, čo môže viesť k obmedzeniu dopytu po zlate.
V súčasnosti sa zlato obchoduje za 1904 dolárov za trojskú uncu, čo je najvyššia úroveň za posledných 8 mesiacov.