Euro môže klesnúť voči americkému doláru do začiatku budúceho roka na úroveň 95-90 centov. Bude to závisieť najmä od tempa, akým bude americká centrálna banka Fed dvíhať úrokové sadzby. „Ak pôjde ešte ďalej v porovnaní s tým, čo dnes avizuje, tak aj euro môže klesnúť ešte viac,“ očakáva John Hardy, menový stratég Saxo.
Euro je pod tlakom kvôli protiinflačným krokom centrálnych bánk, kde tón udáva Fed, ale rovnako aj kvôli energetickej kríze. Tá dolieha na Európu, ako niekdajšieho kľúčového odberateľa lacných ruských energií, výraznejšie ako na Spojené štáty americké. Drahšie energie zaťažujú zahranično-obchodnú bilanciu európskych krajín, čo tlačí na ich meny. „V ére lacných energií bola Európa jedným z blokov s najväčším obchodným prebytkom. To sa teraz mení na obrovské deficity,“ vysvetľuje Hardy. Zraniteľnosť mien voči energetickému fenoménu demonštruje aj na príklade austrálskeho dolára, ktorý nemá obvykle dobrú výkonnosť, ale nakoľko je Austrália bohatá na komodity, teraz sa jej mene darí relatívne dobre. „Dodávateľské reťazce komodít a ich funkčnosť majú teraz na meny výrazný vplyv,“ zdôrazňuje. Očakáva, že hoci na energetických trhoch dôjde k nejakej normalizácii, obdobie lacných energií sa už nevráti, minimálne nie v blízkej budúcnosti.
Recesia sa nevyhne ani USA
Minulotýždňové rozhodnutie Fedu skorigovalo smerom hore nielen očakávania trhu ohľadne miery zvyšovania úrokových sadzieb, ale prinieslo aj zmenu celkového naratívu. Kým Fed nebol doteraz podľa menového stratéga Saxo dostatočne zrozumiteľný v komunikácii, tentokrát nenechal nikoho na pochybách ohľadne prichádzajúcej recesie. „Namiesto pokračujúceho ubezpečovania, že veci budú relatívne v pohode, Fed otvorene priznal, že ekonomika sa spomalí. Zároveň podporil očakávania ohľadne ďalších kôl zvýšenia úrokových sadzieb, čím jasne povedal, že je pripravený sadzby zvyšovať, aj keď bude ekonomika spomaľovať,“ hovorí Hardy. Očakáva, že to prinesie recesiu. Tá by mala tvrdo udrieť v budúcom roku, nakoľko reakcia hospodárstva zaostáva za krokmi centrálnych bánk približne o 9 až 12 mesiacov. „Bude to tvrdé, a to aj napriek tomu, že americká ekonomika je pomerne odolná,“ hovorí. Zároveň očakáva, že inflácia zostane v nasledujúcich rokoch relatívne vysoká.
Ako to bude vyzerať v EÚ, kde centrálna banka taktiež začala brať situáciu serióznejšie?
„Európa sa kvôli vysokej zraniteľnosti svojho energetického systému nemôže vyhnúť recesii. Tá dokonca príde skôr ako do USA. A aj tu platí, že vyššia inflácia tu s nami zostane dlhšie,“ prognózuje John Hardy. Energetické systémy, deglobalizácia dodávateľských reťazcov, pomoc obyvateľstvu, výdavky na armádu, to si všetko vyžiada masívne investície, ktoré budú mať dopad na infláciu. Tá sa podľa Hardyho už nevráti na úrovne, na aké sme boli zvyknutí. Vrchol úrokových sadzieb očakáva v EÚ okolo 2,5-3%, kým v USA na úrovni 4,6-5%.
