Obchodná vojna môže skončiť veľmi zle

Vstupujeme do jedného z najnebezpečnejších období globálnej ekonomiky od pádu Berlínskeho múru v roku 1989. „Obchodná vojna“, ktorá v prvom rade nemala nikdy nastať, zapĺňa novinové titulky po celom svete. Krátkozrakosť svetových lídrov je pozoruhodná a vzhľadom na históriu obchodných vojen je hlboko znepokojujúca.

Existujú tri riešenia súčasnej krízy:

  1. „Mierna“ kríza, v ktorej USA, Čína a Európa zvýšia úrovne vzájomných ciel, ale nedokážu vytvoriť neobmedzenú bariéru medzi sebou. Pravdepodobnosť je 25%
  2. Silnejšia kríza, ktorá bude zvyšovať obchodné napätie až do 6.novembra, kedy sa budú konať voľby, kde prezident D.Trump musí preukázať svojim voličom, že plní svoje predvolebné sľuby o „lepších dohodách USA“. Pravdepodobnosť je 50%
  3. Návrat do roku 1930 keď bol prijatý colný zákon Smoot-Hawley. Pravdepodobnosť 25%

Všimnite si, že každý s týchto scenárov vedie k slabšiemu globálnemu rastu. V obchodnej vojne totiž nie sú žiadni víťazi.

História nám pripomína, že sa to môže skončiť veľmi zle. Najhorším príkladom bol americký colný zákon Smoot-Hawley z roku 1930, ktorý zvýšil sadzby o 45% na viac ako 20 000 dovážaných tovarov. Zákon bol výsledkom volebného prísľubu na ochranu amerických farmárov, ktorí vtedy tvorili 25% americkej populácie. Následky tejto katastrofálnej legislatívy bol okamžitý:

  • Máj 1920: Colný zákon Smooth-Hawley schválila snemovňa reprezentantov a ceny akcií okamžite klesli na 191 bodov
  • 21.október 1929: Senát pridáva clá na nepoľnohospodárske produkty. Tento deň označujeme ako „čierny štvrtok“ na burzovom trhu
  • 24.marca 1930: Senát schválil zákon a akcie prudko padali

Celkový svetový obchod v dôsledku zavedenia colného zákona Smooth-Hawley klesol o 65%. Export USA klesol zo 7 miliárd dolárov v roku 1929 na 2,5 miliardy dolárov v roku 1932 a vývoz poľnohospodárskych podnikov klesol o dve tretiny. Tento zákon bol síce uzákonený v prospech poľnohospodárov, no výsledkom bol paradoxne pád ceny obilia, v dôsledku čoho milióny poľnohospodárov skracovalo.

Ako začala globalizácia, začali sa prejavovať praskliny ekonomického modelu. Väčšina ľudí bude tvrdiť, že globalizácia je poháňaná technológiou. Internet prekračuje hranice čím vytvára úspory a cenovú transparentnosť. Štandardná obchodná teória nás učí, že zatiaľ čo obchod môže zvýšiť agregovaný rast a príjmy, môže tiež priniesť víťazov a porazených.

Ak je porazený veľký hospodársky subjekt, alebo silná politická moc, môže uložiť obmedzenia, ako sú napríklad clá, ktorých cieľom je potlačenie konkurenčnej výhody.

Skúsme sa teraz vžiť do úlohy prezidenta D.Trumpa, ktorý teraz hovorí svetu, že už naďalej nebude tento status quo akceptovať a súčasné nastavenie je nespravodlivé voči USA.

D.Trump sa opiera o tieto skutočnosti: „Pomohli sme Európe počas druhej svetovej vojny s Marshallovým plánom. Pomáhali sme Kórei a Japonsku počas kórejskej vojny a druhej svetovej vojny. Dokonca USA pomohli aj Číne, ktorej poskytla prístup k Svetovej obchodnej organizácii v roku 2001. Čo sme na oplátku dostali? Nič! Okrem deficitu, kam len oko dovidí.“

Toto je príbeh, ktorý prezident D.Trump hovorí svojim voličom.

Konsenzus stále predpokladá, že priamej obchodnej vojne sa vyhneme, avšak neberú do úvahy novembrové voľby v USA. Avšak nie je to len o D.Trumpovi. Príčinou je aj Čína, ktorá chce zvýšiť svoj globálny vplyv naprieč všetkými svetovými stranami. Sám prezident Xi vyhlásil, aby Čína pevne zabezpečila svoju suverenitu, bezpečnostné a rozvojové záujmy, aktívne sa podieľala na vedení reformy globálneho systému riadenia a vybudovala sieť globálnych partnerstiev. Týmto vyhlásením Čína prakticky vyhlásila, že bude konkurovať USA a jej spojencom, s cieľom získať vedúce postavenie na celom svete v oblasti obchodu.

Správa OSN z mája tohto roku uvádza: obchodná vojna by mohla spôsobiť „prudký pokles globálnych investícií a obchodu“.

Scenár načrtnutý OSN naznačuje, že strmá eskalácia svetových obchodných bariér by mohla v roku 2019 znížiť hrubý celosvetový rast výrobkov o 1,4% a svetový obchod o viac ako 6%. Obchodné straty by predstavovali sotva polovicu toho, čo svetová ekonomika stratila počas finančnej krízy v roku 2009.

Ak by aktuálny trend, smerujúci k narastajúcim obchodným sporom, začal eskalovať v podobe odvetných opatrení, dôsledky pre svetové hospodárstvo, vrátane mnohých rozvojových krajín, by mohli byť oveľa vážnejšie.

Klesajúci celosvetový rast, klesajúci globálny úverový impulz a prehnaná ľahostajnosť nad rizikami obchodnej vojny sú našimi varovaniami pre zvyšok roka 2018.

Hlavný ekonóm Saxo Bank
Zdieľať
Komentáre