Americký prezident Donald Trump v sobotu vyhlásil, že Spojené štáty zaútočili na iránske jadrové zariadenia, čím vstúpili do eskalujúceho konfliktu medzi Izraelom a Iránom. „Americká armáda pred krátkym časom uskutočnila rozsiahle presné údery na tri kľúčové jadrové zariadenia iránskeho režimu, Fordo, Natanz a Isfahán,“ povedal Trump v prejave z Bieleho domu.
Dodal, že USA a Izrael pri operácii úzko spolupracovali: „Boli sme ako jeden tím..Spravili sme obrovský krok k eliminácii tejto hrozby pre nášho spojenca.“ Americké ponorky tiež vypálili na Irán viac ako 30 rakiet Tomahawk, uviedli pre NBC News dvaja predstavitelia obrany.
Trump útok označil za operáciu, „akú svet nevidel celé desaťročia“, a zároveň vyjadril nádej, že americké ozbrojené sily už nebudú musieť opätovne zasahovať. Varoval však, že v prípade, ak Irán neustúpi, budú nasledovať ďalšie ciele. „Buď zavládne mier, alebo Irán postihne tragédia, oveľa väčšia, než akej sme boli svedkami za posledných osem dní. Pamätajte, že zostáva ešte veľa cieľov,” povedal Trump.
Trump sledoval priebeh útokov zo situačnej miestnosti v Bielom dome spolu so svojím tímom pre národnú bezpečnosť. Prvé informácie o zásahu zverejnil priamo na sociálnych sieťach, kde napísal, že na lokalitu Fordo bola zhodená „plná nálož bômb“. V čase vydania správy nebolo jasné, aký rozsah škôd si útoky vyžiadali, ani či sa na iránskom území nachádzajú aktívne americké jednotky.
Predtým počas dňa sa objavili správy o tom, že z leteckej základne v Missouri odštartovali bombardéry B-2 Spirit, schopné niesť ťažké bômby typu GBU-57 „bunker buster“, ktoré sú určené na ničenie hlboko pod zemou ukrytých cieľov, akým je napríklad zariadenie vo Fordo.
Priamy konflikt
Sobotňajšia operácia stavia Spojené štáty do priameho ozbrojeného konfliktu s Iránom. Rozhodnutie o vojenskom zásahu pritom prichádza len 48 hodín po tom, čo Trump vyhlásil, že Spojené štáty si vyhradia „dva týždne“ na to, aby zistili, či sa konflikt medzi Izraelom a Iránom dá vyriešiť diplomaticky. Rozhodnutie zaútočiť na Irán opäť zapája americkú armádu do aktívnej vojny na Blízkom východe, čomu sa Trump počas svojho druhého funkčného obdobia sľúbil vyhnúť.
Za zatvorenými dverami sa jeho administratíva v posledných mesiacoch snažila presadzovať diplomatickú cestu. Trump údajne opakovane vyzýval Netanjahua, aby od vojenskej akcie upustil. Teraz je však pravdepodobné, že akékoľvek šance na diplomatické riešenie sú minulosťou.
Najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí reagoval ostro: „Ak Spojené štáty vojensky zasiahnu, ponesú dôsledky, z ktorých sa už nespamätajú,“ uviedol vo vyhlásení, ktoré prečítal v iránskej štátnej televízii.
Stála misia Iránu pri OSN zároveň zaslala Bezpečnostnej rade OSN list, v ktorom „dôrazne odsudzuje nezákonné a bezohľadné bombardovanie iránskych jadrových zariadení“ a varuje, že Spojené štáty a Izrael „budú niesť plnú zodpovednosť za toto hrubé porušenie medzinárodného práva“.
Zatiaľ nie je jasné, akými prostriedkami by Irán mohol na útok odpovedať. Odborníci však upozorňujú na jeden mimoriadne citlivý scenár – uzavretie Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza približne 20 % svetovej ropy prostredníctvom tankerov.
Podľa Helimy Croft, šéfky globálnej komoditnej stratégie v RBC Capital Markets, by Teherán mohol nastražiť námorné míny v tejto strategickej úžine. Uzavretie prielivu by dramaticky narušilo globálne dodávky energie a vyvolalo výrazné cenové otrasy na trhoch. „Máme informácie, že Irán už teraz ruší transpondéry obchodných lodí veľmi agresívnym spôsobom,“ uviedla Croft v relácii Fast Money televízie CNBC. Spoločnosť QatarEnergy a grécke ministerstvo pre lodnú dopravu už varovali svoje plavidlá, aby sa prielivu čo najviac vyhýbali.
Čaká sa na reakciu trhov
Konflikt medzi Iránom a Izraelom bol v centre pozornosti počas uplynulého týždňa, ale trhy zatiaľ výrazne nezasiahol. Víkendové útoky USA túto dynamiku pravdepodobne preveria.
„Očakáva sa skok cien ropy,“ povedal Jorge Leon, vedúci geopolitickej analýzy v spoločnosti Rystad a bývalý predstaviteľ OPEC. „Aj v prípade, že nedôjde k okamžitej odvete, trhy pravdepodobne započítajú vyššiu prémiu za geopolitické riziko.“
„Kľúčom pre akcie budú od tohto momentu ceny energetických komodít,“ napísal v piatok v poznámke pre klientov americký stratég Citi Scott Chronert. Poukázal na to, že e od prvého raketového útoku zo strany Izraela 13. júna sa index S&P 500 obchoduje zväčša bez zmeny.
Cena ropy od vypuknutia izraelsko-iránskeho konfliktu vzrástla približne o 10 %. Ako 16. júna vo svojej výskumnej správe upozornil spoluzakladateľ spoločnosti DataTrek Research Nicholas Colas, najväčším rizikom pre trhy by bolo výrazné zvýšenie cien ropy, ktoré by zaťažilo hospodársky rast.
Finančné trhy tak vstupujú do nového týždňa v atmosfére zvýšenej neistoty – s očami upretými na Blízky východ a citlivosťou na každý signál ďalšej eskalácie.
Zdroje: cnbc; finance.yahoo.com
