Zvýšené americké clá na priemyselné výrobky z Európy začínajú mať výrazné dôsledky. Hoci z Washingtonu nezaznelo jednoznačné zameranie na Európsku úniu, realita ukazuje, že starý kontinent pocítil tvrdý dopad, pričom Slovensko je jednou z najviac zasiahnutých krajín.
Podľa analytického centra Bruegel sa priemerné clo na európsky export zvýšilo z 1,47 % na 9,9 %, čo predstavuje nárast o takmer 8,5 percentuálneho bodu. Tieto clá sa dotýkajú najmä automobilového a strojárenského sektora – tento segment tvorí približne 43 % exportu EÚ do USA. Od apríla 2025 platí 25 % clo na dovoz automobilov do USA, pričom od mája sa rozširuje aj na automobilové súčiastky. Európske firmy tak čelia buď zníženej konkurencieschopnosti, alebo vyšším nákladom.
The Wall Street Journal upozorňuje, že nemecké automobilky ako BMW, Volkswagen či Mercedes-Benz zvažujú obmedziť modelové rady alebo presunúť výrobu mimo EÚ. Poradenská spoločnosť Deloitte odhaduje, že 25-percentné clo môže spôsobiť pokles exportu nemeckých áut do USA až o 29 %. Tento pokles sa negatívne odrazí na celom európskom dodávateľskom reťazci.
Slovensko je na tom najviac zasiahnuté vďaka vysokej závislosti od automobilového priemyslu, ktorý tvorí viac ako 13 % HDP a zamestnáva vyše 250 000 ľudí – najvyšší podiel v celej EÚ. Hoci Slovensko priamo do USA veľa nevyváža, vyrába množstvo dielov pre západoeurópske koncerny, ktoré následne exportujú do Spojených štátov. Automobily a komponenty tvoria tri štvrtiny slovenského exportu do USA, ktorý predstavuje približne 4 % HDP.
Slovensko zaznamenalo najväčší medziročný pokles vývozu do USA zo všetkých krajín EÚ – až o 15 %. Priame efekty amerických ciel by mohli znížiť slovenské HDP o 0,5 percentuálneho bodu, čo je najviac v EÚ. Nepriame dopady, ako znížené objednávky od nemeckých automobiliek, by mohli tento pokles zvýšiť až na 1 % HDP v priebehu troch rokov.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková upozornila, že americké clá môžu mať výrazný dopad na slovenský priemysel, najmä v automobilových závodoch Volkswagen, Kia a Stellantis v regiónoch Bratislava, Trnava a Žilina. Podľa nej sa clá týkajú dovozu tovarov z Európy v hodnote približne 380 miliárd EUR, pričom európski vývozcovia by mohli čeliť clám až do výšky 80 miliárd EUR. To predstavuje vážne riziko pre slovenskú ekonomiku – v ohrození sú investície, výroba aj pracovné miesta. Slovenská vláda zatiaľ reaguje opatrne, na rozdiel od otvorenej kritiky v Poľsku či Nemecku. Premiér Robert Fico, ktorý bol v minulosti priaznivcom Donalda Trumpa, dnes čelí dôsledkom jeho ekonomickej politiky.
Otázkou zostáva, či sú clá len dočasné pred prezidentskými voľbami v USA, alebo začiatok dlhodobejšej zmeny transatlantických obchodných vzťahov. Ak platí druhá možnosť, Slovensko sa bude musieť pripraviť na novú realitu a hľadať nové zdroje stability svojho exportu.
Zdroje: bruegel.org; reuters.com; euractiv.com; e.dennikn.sk; wsj.com
