Bublina raz praskne. To je isté. Otázkou zostáva len kedy. Dôsledky budú podobné, ako pri kríze z roku 2008, teda nárast nezamestnanosti, nedostatok likvidity a panika na finančných trhoch. Hlavným rozdielom proti kríze spred ôsmych rokov bude to, že banky už dnes nemajú dostatok munície, s ktorou by mohli proti kríze bojovať.
Nie je pochýb o tom, že aktuálna uvoľnená menová politika, vedie k narušeniu trhov a v niektorých prípadoch i k vzniku špekulatívnych bublín. Platí to napríklad pre sektor biotechnológií alebo pre podnikové dlhopisy s vysokým výnosom. Nebolo by však presné, ak by som povedal, že všetky trhy sa nachádzajú v bubline.
Ďalším negatívnym javom súčasnosti sú tzv. „zombie“ spoločnosti. Ide tu o firmy, ktoré by za normálnych podmienok, teda ak by sa nachádzali v prostredí normálnych úrokových sadzieb, už dávno zbankrotovali. Tieto subjekty obmedzujú potenciál budúceho hospodárskeho rastu a sú najlepším dôkazom toho, že súčasná úroveň rastu je neudržateľná.
Žiaľ v dnešnej situácií nevidím žiadne svetlo na konci tunela. Môže sa to len zhoršovať. Politika predstierania a predlžovania, ktorú centrálne banky už roky uplatňujú, je novým normálom. Dôvodom je to, že väčšina vlád nie je schopná zakročiť pomocou vlastných nástrojov.
Nedokážu teda stimulovať ekonomiku prostredníctvom nižších firemných daní a vyšších výdavkov na vzdelanie a infraštruktúru. Centrálne banky potom nemajú inú možnosť, ako použiť expanzívnu menovú politiku ako náhradu. Je ale zrejmé, že toto na trvalý rast nestačí. Dôsledkom je evidentné narušenie trhu a vysoké riziko vzniku špekulatívnych bublín.
Nafúknuté trhy raz prasknú, len nie je zatiaľ isté, ako veľmi negatívny dopad to bude mať na globálnu ekonomiku. Bude to záležať najmä na expozícii derivátov bankového sektora. V prípade, že kríza zasiahne deriváty vážne, mnoho bánk, ako napríklad Deutche Bank, by mohlo mať vážne problémy.
V najhoršom prípade to môže vyústiť v krízu likvidity. Niektorým vládam nezostane nič iné, ako zachraňovať banky pred bankrotom podobne ako v roku 2008. Dopad novej krízy na reálnu ekonomiku tak bude, podľa mňa, rovnako vážny ako vtedy – prinesie vyššiu mieru nezamestnanosti a vyššie úrokové sadzby.
Pozitívnym rozdielom by ale mohlo byť to, že vlády už nebudú váhať a začnú veľmi rýchlo realizovať stimulačné opatrenia na obnovenie dôvery. Nespravia rovnakú chybu ako pred ôsmymi rokmi a budú sa usilovať o úsporné a racionalizačné opatrenia. Myslím si preto, že nová kríza by mohla trvať kratšie, ako tá predchádzajúca. Ďalším pozitívnym rozdielom je zdravie bankového sektora. Ten je totiž, tak v USA, ako i Európe oveľa stabilnejší a očistený od zlých úverov.
To, čím sa nová situácia bude líšiť od súčasnej, je aj to, že centrálne banky už nemajú dostatok nástrojov, ktorými by mohli upokojiť investorov. Hlavným otáznikom úspechu riešenia krízy je totiž akcieschopnosť. Centrálne banky už nebudú môcť narábať s úrokovými sadzbami, pretože tie sa už dnes nachádzajú na historicky najnižších úrovniach.
Americký FED bude preto pravdepodobne nútený rýchlo naštartovať štvrté kolo kvantitatívneho uvoľňovania, zatiaľ čo ECB nebude mať inú možnosť, ako rozšíriť existujúci program pumpovania peňazí. Hlavným rizikom novej krízy pre globálnu ekonomiku tak je to, že centrálne banky už nemajú takmer žiadne strelivo na boj s ňou.
Autor: Christopher Dembik, ekonóm Saxo Bank
