Prax čoraz viac potvrdzuje, že najväčšou zbraňou investora na trhoch nie je fundamentálna alebo technická analýza, ale analýza psychologická, ktorá sa zaoberá skúmaním ľudskej psychiky.
Naša myseľ sa mnohokrát (či už vedome alebo nevedome) pozerá na realitu skreslene, čo má negatívny dopad aj na investičné rozhodnutia.
Nižšie si preto uvádzame 6 behaviorálnych chýb, ktoré môžu investora doviesť až k osobnému bankrotu.
1. Častou behaviorálnou chybou pri investovaní je tzv. Framing, čo znamená, že realita je vnímaná cez rôzne perspektívy. Ide o situáciu, kedy sa investor rozhoduje na základe nejakého zaužívaného rámca (pohľadu) a prichádza k iracionálnym domnienkam.
Výstižným príkladom takéhoto správania našej mysle je úvodný obrázok. Dobre si ho prezrite a odpovedzte na otázku, ktorá z dvoch čiar je dlhšia? Väčšina ľudí odpovie že druhá (zaužívaný rámec v hlave – myseľ automaticky vyhodnotila, že druhá čiara je dlhšia), a to aj napriek tomu, že sú úplne rovnaké.
Obchodník si musí dávať pozor, aby prijímal racionálne rozhodnutia bez ohľadu na to, ako je skutočnosť prezentovaná. Často tento jav vidieť pri zmene tolerancie rizika: investor má tendenciu meniť svoj postoj k riziku podľa toho, akým smerom sa vyvíjajú trhy. Keď trhy klesajú, tolerancia rizika klesá tiež. Naopak, keď trhy rastú, tolerancia k riziku sa zvyšuje.
2. Chybné spracovanie nových informácií. Investor sa rozhoduje na na základe informácií, ktoré má v dobe prijímania rozhodnutia k dispozícií.
Neskôr sa k nemu dostanú nové správy, dáta a údaje, ktoré majú vplyv na všetky jeho doterajšie prognózy. Miesto toho, aby investor vyhotovil číro novú analýzu, iba reviduje svoju starú, pri ktorej jeho myseľ “ukotvila”.
Čo sa vlastne stalo? Dochádza k situácii, kedy obchodník siaha po irelevantných (nepodstatných) informáciách, na základe ktorých robí ďalšie hodnotenia a dohady (pravdepodobne chybné).
3. Výber chybnej vzorky informácií. Dajme tomu, že nejaká spoločnosť dosiahla 5 kvartálov za sebou výdatné zisky. Investor preto predpokladá, že aj ďalšie zverejnené výsledky budú viac než perfektné a na základe toho sa rozhoduje.
Vybral si tzv. nereprezentatívnu vzorku, na základe ktorej podniká rozhodnutie a ignoruje množstvo ďalších dôležitých premenných.
Alebo ďalší príklad: Investor má v obľube nejakú technologickú spoločnosť, ktorá má podľa neho skvelé produkty. Sám tieto výrobky využíva a domnieva sa, že dobrá firma = dobré akcie. S definíciou takéhoto správania prišli psychológovia Amos Tversky a Daniel Kahneman v roku 1970.
4. Tvorba obranných mechanizmov. Ľudská myseľ je nastavená tak, aby nepríjemné situácie automaticky blokovala a chránila nás pred emočným nepohodlím.
Investor príde o nemalý obnos peňazí, no samozrejme, jeho chyba to “určite nebola” a na rad prichádza množstvo výhovoriek. Alebo: Obchodník vsadí všetko na jednu akciu, no nastane nečakaná situácia a akcie začnú strmo klesať. V hlave investora sa opäť začne tvoriť obranný mechanizmus, ktorý ho presviedča, že je to len krátkodobé a všetko nakoniec dopadne dobre.
5. Neochota prijať stratu. Averzia voči stratám môže investora priniesť až k osobnému bankrotu. Dôležité je vedieť prijať stratu (bolesť) a ísť ďalej. Inak z vás nebude investor, ale hazardný hráč, ktorý sa cez ešte väčšie stávky snaží prelomiť zlé skóre (ako to nakoniec dopadne vie určite každý sám).
6. Problém zabudnúť na to, čo bolo. Mnohokrát sa stáva, že budúce obchody investorov sú ovplyvnené obchodmi z minulosti. Investor predá akciu s 30 %-ný ziskom a následne sa pozerá, ako akcia ďalej rastie. „Ach jaj, keby ju tak ešte podržím“, hovorí si v duchu. Všetky takéto situácie vedú k nepríjemným pocitom ľútosti a na trhu nemajú čo robiť.
