Korupcia vládne svetu. A rastie!

Všade prítomná, neustále spomínaná a diskutovaná. Áno, hovoríme o korupcii. Bližšie sa na jej povahu, rozsah a úroveň pozrel najnovší prieskum organizácie Transparency International, ktorý sa týkal viac ako 100 krajín sveta.

Z prieskumu vyplýva, že v posledných dvoch rokoch došlo ešte viac k zhoršeniu korupcie. Alarmujúco tiež vyznieva číslo, ktoré ukazuje, že až približne štvrtina (presne 27 %) respondentov uviedlo, že dalo úplatok za prístup k verejným službám a inštitúciám.

Globálny prieskum zameraný na korupciu sa týkal 107 krajín a 114 000 ľudí do neho zapojených. Väčšia z nich pritom tvrdí, že za posledné dva roky sa korupcia zhoršila. Existujú však trendy, ktoré stále platia.

Je dvakrát viac pravdepodobné, že úplatok sa objaví v chudobnej krajine, ako v krajine bohatej. V jednej z troch krajín sú najmastnejšie úplatky v polícii. Takmer jednej z piatich v súdnictve. A celkovo sa dá povedať, že jeden zo štyroch opýtaných potvrdil, že zaplatil úplatok.

Korupcia = globálna pandémia

Korupcia však nie je len o úplatkoch na úradoch. Ako najviac skorumpované inštitúcie sú vnímané politické strany. Takmer dvaja z troch ľudí hovoria, že veria, že osobné vzťahy sú to, čo pomôže dosiahnuť úspech vo verejnom sektore a jeden z troch tvrdí, že vláda je z veľkej časti, alebo dokonca úplne ovplyvňovaná záujmovými skupinami.

Prieskumy a dôkazy naznačujú, že korupcia je globálna pandémia, ktorá napáda celú spoločnosť. Väčšina ľudí si myslí, že je to čím ďalej horšie, avšak ich reakcia je často len pokrčenie plecami, či poznámka, že je to problém iných ľudí, bude tu vždy a my s tým nič nespravíme.

Transparency International však uvádza, že je potrebné myslieť o trochu viac optimisticky. Vlády musia nastaviť mechanizmy zodpovednosti a ľudia odmietať úplatky a nepovažovať ich za niečo bežné, čo tu len jednoducho existuje a my s tým nič nespravíme.

Úplatky nie sú len niečo, čo robia „tí ostatní“. Častokrát ich v rôznej forme dávame mnohí z nás a buď si to len nepriznáme, alebo to považujeme za niečo bezvýznamné. Ak však má dôjsť k zmene, je potrebné zmeniť aj takéto myslenie a začať od seba.

Foto: freedigitalphotos.net

MARTIN KIABA je absolventom Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v odbore financie, bankovníctvo a investovanie. Aktívne sa zaujíma o finančné trhy, problematiku verejných financií a politické dianie doma i v zahraničí.
Zdieľať
Komentáre