Nekonečné a stále sa obnovujúce konfrontácie zamestnávateľov a odborových zväzov na tému flexibility pracovného trhu, sú založené na spore potreby jednoducho realizovateľnej fluktuácie pracovných síl v podnikoch a požiadavky zvyšovania výhod zamestnancov. Jednotlivé vládne garnitúry sa k tomu stavajú zo svojho pohľadu a kozmeticky upravujú legislatívu.
Zvyšovanie istôt zamestnancov je pre podniky finančne náročnejšie ako udržiavanie status quo. Na druhej strane zamestnanci pracujú v atmosfére, ktorá evokuje neochotu podnikov zlepšovať ich pracovné podmienky. Tieto negatívne aspekty verejnej diskusie frustrujú obe strany a v hraničných situáciách vrcholia do štrajkov.
Ešte menej ako predtým?!
Nové trendy riadenia podniku sú plné návodov a procesov ako motivovať zamestnancov k efektívnej a kvalitnej práci. Známa veta : „Všetko je o ľuďoch!“, je blízka azda každému riadiacemu pracovníkovi. Moderné a úspešné podniky neraz vytvárajú podmienky pre zamestnancov nad rámec stanovený zákonom vo finančnom ohodnotení, zmluvných podmienkach či kvalite pracovného prostredia. Zvýšenie minimálnej mzdy na 333 € v konkrétnom termíne neprinesie zamestnancom badateľný úžitok no skomplikuje finančnú situáciu podniku v konkrétnom kvartáli.
Minimálna mzda by mala zabezpečiť, aby zamestnanec dostal minimálny ekvivalent mesačnej hodnoty, ktorú vyprodukuje. Fixácia úrovne minimálnej mzdy na výšku HDP by jasne určila podmienky a odstránili by sa diskusie. Táto stránka problematiky minimálnej mzdy ale nevystihuje myšlienku textu.
V podnikateľskom prostredí na Slovensku je množstvo problémov, ktoré nie sú tak vehementne diskutované a v skutočnosti sú väčším problémom zamestnávateľov. Príkladom môže byť investičná a výskumná stránka podpory štátu na zvýšenie pridanej vytvorenej hodnoty či schopnosť konkurovať v logistickom a distribučnom procese.
Riešenie iných problémov môže priviesť situáciu do takého štádia, že podniky nebudú mať najmenší problém ponúkať nadpriemerné podmienky v personálnej oblasti.
