IN: I.pilier vs. II. pilier – 2.časť

0

V dnešnej časti sa budeme bližšie venovať II. pilieru dôchodkového sporenia. Ako som v minulej časti načrtol, samotný názov dôchodkové sporenie je prinajmenšom zavádzajúci. Lepšie označenie by bolo dôchodkové investovanie, no to by sa v našich končinách ťažko „predávalo“.

Spýtajte sa Vašich najbližších, ktorí sporia v II. pilieri, do ktorých cenných papierov investuje ich správcovská spoločnosť alebo jednoduchšie, či vedia kam investujú? Drvivá väčšina z nich ani netuší, že sa stali investorom na finančnom trhu. Namiesto toho im je tento produkt predávaní pod záštitou „sporenia“. Ako najlepší príklad uvediem vlastnú skúsenosť: počas práce v telefonickom centre istej nemenovanej banky, sa po vypuknutí krízy začal valiť jeden telefonát za druhým. Pointa bola totožná u všetkých: podielové fondy! Ľudia boli doslova zavádzaní v domienke vyššieho zhodnotenia svojich peňazí. Bolo im povedané A, ale zabudlo sa povedať B a tým je riziko, že môžu aj prerobiť. Skúste babke, ktorá investovala peniaze z predaja domu po rodičoch, vysvetliť, že je nám ľúto, ale tých 30 % čo fond za pár dní stratil, jej už nikto nevráti. Takže prvou a myslím aj najväčšou nevýhodou II. piliera je nevedomosť sporiteľov.

Druhou, z väčšej časti teoretickou nevýhodou, je situácia, ktorá môže nastať za pár rokov. Vyspelá časť civilizácie, kde si obyvateľstvo sporí na starobu, starne, a to je nespochybniteľný fakt. Zákon trhu hovorí jasne: na trhu pôsobí dopyt a ponuka. Čo nastane, keď silná generácia 70 a 80-tych rokov pôjde do dôchodku? Budeme mať sporiteľov, ktorí si vo veľkom množstve začnú vyberať svoje úspory. Tu sa nebavíme o niekoľko drobných, ale 100-kách možno aj 1000-kách miliárd eur celosvetovo.  Čo spraví takáto masa s cenami akcii, dlhopisov a iných finančných produktov? Ceny pôjdu nadol, čo zníži budúci dôchodok ľudom, ktorí sa ešte nachádzajú medzi investormi. Čo spôsobí takáto masa na trhu výrobkov a služieb? Bude vyšší dopyt s obmedzeným množstvom zvyšovania ponuky ( pracujúcich ubúda ) = zvyšovanie inflácie a tým aj strata hodnoty nasporených peňazí. Predpovedať takýto scenár je veľmi ťažké. Môže nastať aj opačná situácia. Krajiny, kde dnes nejestvuje systém dôchodkového sporenia tento prvok zavedú a napumpujú množstvo peňazí na finančný trh a budú vyrábať produkty pre zostarnutý západ. Sám dávam väčšiu šancu druhej verzií, no uvedomme si, že môže nastať aj prvý prípad. Takže nazvime to riziko zmeny generácií.

Treťou základnou nevýhodou je riziko inflácie a krízy. Obrovská kríza nás postihla v roku 2008 a na fondoch sa to našťastie prejavilo len mierne. Či za to môže obozretné investovanie správcovských spoločností alebo náhoda, sa bežný smrteľník asi nikdy nedozvie. Napriek tomu, nasporené peniaze aj tak stratili na svojej hodnote. Ale čo ak kríza okreše naše nasporené peniaze o 30 alebo 40 %? Čo ak bude v krajine inflácia na vysokej úrovni a bude znehodnocovať nasporené peniaze? Mimochodom, druhá možnosť je viac ako reálna. Napumpovanie ďalších 600mld. dolárov do americkej ekonomiky nám môže byť varovaním. To, že nám správcovské spoločnosti tvrdia, že to tak nie je, nám náš dôchodok v budúcnosti nevráti. Netvrdili niečo podobné banky aj „našej“ babke o podielových fondoch? Akcie síce dlhodobo rastú, ale to neznamená, že budú aj naďalej. Respektíve budú rásť v nominálnej hodnote, ale reálne, po očistení o infláciu sme stále na tom istom.

Do pozornosti by som dal ešte jeden problém, s ktorým nepočíta takmer nikto. Súčasný menový systém funguje menej ako 34 rokov. Už viac ako dva roky je najpoužívanejším slovom kríza, ktorá zasiahla celý svet. V globálnom meradle je to najväčšia kríza od roku 1936. Vlády sa jej rozhodli čeliť iným, pre mňa zaujímavým spôsobom. Začali tlačiť viac peňazí do obehu a rapídne zadlžovať krajiny. Čo ak to povedie k „zosypaniu“ celého menového systému? Na spustenie dnešnej krízy stačil pád veľkej americkej banky. Reálne sa začína hovoriť o páde amerického dolára. Takéto niečo by malo katastrofálne následky nielen na USA, ale celý svet. Od slovenského poľnohospodára až po čínskeho bankára! Takže hovoríme o strate funkcií peňazí a cenných papierov.

Ľavicový ekonómovia a politici uvádzajú ešte nasledovné dve riziká II. dôchodkového piliera: politické riziko ( riziko ovplyvňovania činnosti správcovských spoločností vládou ) a vyhýbanie sa zodpovednosti ( štát prenáša svoje povinnosti na súkromný sektor ). K napadnutiu tejto kritiky sa vyjadrím otázkou a na odpoveď prídete vy: Kde je väčšie politické riziko? Tam, kde štát priamo určuje výšku dôchodkov, dôchodkový vek, vianočné príspevky alebo tam, kde štát kontroluje činnosť súkromných spoločností? Je úlohou štátu, aby zabezpečoval distribúciu celého dôchodku, keď časť z neho môže efektívne rozdeliť súkromný sektor na základe zásluhovosti, a tým pádom aj motivovať sporiteľov?

Vyriešiť všetky 4 základné problémy II. piliera, ktoré som vyššie rozpísal, sa nám určite odstrániť nepodarí! No môžeme ich zmierniť, prípadne niektoré z nich úplne odstrániť, čo by výrazne pomohlo celému systému dôchodkového sporenia na Slovensku.

V ďalšej časti série IN: odvody a dôchodky, si povieme výhody II. piliera v porovnaní s I. pilierom.

 

Matúš Grega

matus.grega@investicne.sk

© Investičné Noviny

V sérii IN: odvody a dôchodky, Vám každý pondelok prinesieme analýzy a názory na tému dôchodkov a odvodov u nás a vo svete.