Svetové hospodárstvo je mimoriadne nevyspytateľné. Zatiaľ čo v Brazílii, v Južnej Kórei alebo Taiwane „nevedia“ čo s obrovským prílevom kapitálu, v Európe zaň musíme tvrdo platiť! To však nie je všetko, v USA si potrebnú likviditu vedia zabezpečiť sami.
Zavedenie nových, alebo zvyšovanie starých. To platí pre dane, ktoré sú predmetom súčasných návrhov vlád rozvojových ekonomík. Tie aktuálne doslova bojujú s množstvom zahraničného kapitálu, ktorý extrémne posilňuje ich meny a následne oslabuje export na zahraničných trhoch. To je jedným z dôvodov, prečo vývozné spoločnosti, ako je Samsung Electronics či Hyundai Motor´s predpovedajú slabé vývozné tržby. Podľa nových oznámení, tak kórejskí úradníci na obmedzenie kapitálových injekcií zvažujú daň z menových transakcií , daň z kapitálových tokov či rôzne iné.
Investorov priťahuje aj brazílska ekonomika ponúkajúca vysoké úročenie. Hlavná úroková sadzba tu dosahuje úroveň až 10,7 %, ktorá bije silno do očí. Prílev európskej či svetovej meny je tak do brazílskeho hospodárstva neustále „zabezpečený“ . Skupovanie dlhu, čiže pozícia veriteľa je lákavá čím o brazílske dlhopisy nie je núdza. Zakročenie vlády v podobe vyššieho zdanenia tak prišlo v tomto mesiaci. Daň z dlhopisových výnosov vyskočila až na 6 %, kým ešte na začiatku októbra dosahovala štyri percentá. Napriek tomu boli tieto kroky potrebné, pretože silná domáca mena ukracuje brazílsky export.
Pri pohľade investorov na dlhopisy krajín eurozóny veľké nadšenie pre ich kúpu ako v Brazílii nepociťujú. Neustále sa stupňujúce riziko vládnych dlhov Eurozóny tak investorov odsúva k iným finančným aktívam. Vysoké riziko a s ním i vysoké výnosy vládnych dlhopisov. Práve včerajšie úrokové sadzby na dlhopisy Írska a Portugalska rapídne vzrástli. Výnosnosť írskych dlhopisov tak prekonala závratných 7 %.
K dlhovému riziku Portugalska prispel aj nedávno neschválený rozpočet úsporných opatrení. Jeho schválenie nepodporila opozícia, ktorá nesúhlasí so zvyšovaním daní a radšej sa prikláňa k výdavkovým škrtom. Tento krok vlády tak neprospel už k silne pretrvávajúcemu dlhovému riziku. Krajiny Eurozóny preto musia za potrebný kapitál platiť nemalé úroky. Pri terajších rekordne nízkych refinančných sadzbách , ktoré vyhlasuje ECB, FED či BoJ, je 7 %- ný úrok odrazom vysokého rizika.
V USA s nákupom vládnych dlhopisov a potrebnou likviditou problém nemajú. Po tom čo Čína našla v amerických dlhopisoch nedôveru, sa centrálna banka (FED) pustila azda do ešte väčšieho nákupu týchto finančných aktív. Všade opisovaná a diskutovaná uvoľnená menová politika tejto inštitúcie tak nie je neznáma. Napriek tomu nemá na výber, keďže štátny rozpočet ako prameň daňových úľav pre zníženie nezamestnanosti vyschýna. Prístup USA je v porovnaní s Eurozónou iný, no radšej v ekonomike viac likvidity ako žiadnu ekonomiku.
Dušan Hruška
dusan.hruska@investicne.sk
© Investičné Noviny
