Spotrebiteľ = zakopaný pes?

Dnešná spoločnosť musí riešiť široko rozsiahle problémy, makroekonomické dôsledky globálnych javov. Verejná diskusia sa upriamuje na návrhy riešení, ale nepomenúva exekútora, ktorý ich uskutoční. Zodpovednosť za konkrétne kroky sa presúva od jednotlivca ku skupine. Skupina ju deleguje na spoločenstvo, až sa v tomto reťazci vytvorí abstraktný vykonávateľ.

Konzumná spotreba je vodou ma mlyn hospodárskeho rastu, ktorý je momentálne ikonou. Tak ako mnoho zaužívaných hypotéz, ktoré nadobudli charakter axióm, aj táto sa relativizuje. S pokrokom doby narastá dopyt po tovaroch a službách s väčšou pridanou hodnotou, no zároveň s menšou nevyhnutnosťou ich spotreby. V tomto bode sa konzumná spotreba stáva kontraproduktívnou.

Kupujem, na čo nemám

Banálnym príkladom je spotrebiteľské myslenie mladého človeka s priemerným dôchodkom. Jeho príjem nie je dostatočne veľký, aby pokryl kvalitnú, základnú spotrebu a súčasne luxusnú časť spotrebiteľského koša tovarov a služieb. Paradoxom je, že takýto mladý človek upriamuje svoju pozornosť práve na luxusné statky. Priorita je teda to, na čo reálne nemá. Vyspelý marketing a podpora predaja ho utvrdia v domnienke, že si to môže dovoliť. Zníži teda spotrebu bežných statkov, aby zdroje presunul na kúpu luxusných statkov alebo si požičia. Financovanie luxusných statkov z cudzích zdrojov  následne opäť okliešti bežnú spotrebu. Nepôjde pár krát do kina, na večeru alebo na športoviská, ale ušetrí a kúpi si napr. iPhone…

Pokles dopytu po bežných statkoch spôsobuje veľký problém v hospodárstve, producenti strácajú tržby – zisky. Riešením výrobcov je paradoxne zvýšenie ceny. Aby statok pôsobil luxusne, zvýši sa cena alebo sa investuje do propagácie. Prestíž z vlastníctva statku je rozhodujúcim faktorom pri jeho kúpe.

Nafukovanie bubliny?

Kameňom úrazu je nesprávne chápanie hodnoty. Hodnoty tovarov, práce, nesprávne chápanie pridanej hodnoty a nesprávne vnímanie maximalizácie hraničného úžitku spotrebiteľa. Jeden statok (iPhone) má negatívny vplyv na celkový hraničný úžitok jednotlivca a pritom je tým najdrahším zo spotrebiteľského koša.

Nafukovanie nadhodnoty je nafukovaním ďalšej bubliny. Je zrejmé, že exekútorom podpory hospodárskeho rastu teda vykonávateľom zmeny, je jednotlivec tvoriaci hospodárske procesy. Producenti sa prispôsobujú dopytu a preferenciám, nemajú priestor vychovávať – stojí ich to totiž živobytie!

xtb
Zdieľať
Komentáre