Prepojenosť nízkych kurzov mien „jüan a Euro“ sme už poukázali prostredníctvom korelácie, ktorá môže značiť variant vzájomného podania rúk. Strach o svoj export však Číne nedovoľuje povýšiť jej menu. Bude však musieť! Prečo?
Mäso v Číne. Šanca pre jüan
Koncom roka 2007 zaviedla čínska vláda dotáciu pre chov ošípaných v dôsledku navýšenia zásob mäsa. Práve jeho bolo v Číne nedostatok a s pribúdajúcim časom dopyt stále rastie. Aby sa zabránilo rastu cien mäsových výrokov, vláda navrhla štedrý fond na podporu chovateľov. S novými chovmi tak i teraz v súčasnosti narastá dopyt po krmivách. Čína tak lapá po kukurici, ktorej hodnota dnes naberá zelené čísla. Samozrejme, vláda už oznámila intervencie pre rozvoj domácej produkcie , napr. v podobe biotechnológie. Od najväčšieho vývozcu kukurice USA počuť správy o nízkej úrodnosti tejto plodiny, no čínsky dopyt neustále narastá. Mnohé plesne spôsobené vlhkou klímou tak krmivo menia na „nepoužiteľné“. Pri jej pestovaní hrá rolu aj cena ropy, ktorá pri posilnení dolára môže zahýbať karty. Drahá komodita kukurica tak tlačí na „povýšenie“ jüan-u.
To však nie je všetko! V Číne žije 22% svetovej populácie no tento rastúci gigant vlastní len 8 % celosvetovej ornej pôdy. Je to málo? Treba dodať, že väčšinou ide o pôdu obrábanú ručne a neefektívne. Navyše už niektoré časti podliehajú rozmáhajúcej sa industrializácií.
Pšenica hrá rolu.
Čína je najväčším svetovým producentom pšenice a panika z nedostatku tejto plodiny vo svete kypí prehnaním. Aj keď sa ohlasuje nižšia úroda ako minulé obdobia, bohatá ponuka dopyt s prehľadom uspokojí. Problém bude v cene. Práve tá hrá podstatnú rolu. Cena pšenice je v Číne vyššia ako na medzinárodných trhoch. Môže za to nerozvíjajúce sa odvetvie poľnohospodárstva s dopadom neefektívneho využívania orných pôd. Čína potrebuje aj naďalej pre priamy rozvoj sebestačného poľnohospodárstvo množstvo agrotechniky či skúsenosti moderných agrohospodárov. Čínska vláda odvetvie poľnohospodárstva podporuje a to buď znižovaním poľnohospodárskych daní, štátnou podporou farmárov, no hodnota týchto intervencií zaostáva za priemyslom. Miestny obyvatelia tak prechádzajú do ľahkého priemyslu, kde sa ich životná úroveň zvýši. Z čínskymi zmenami zrážok či krupobitím tak nemusí domáca produkcia stačiť. Čína sa môže vrátiť k hromadnému importu, čo však slabučký jüan utiahnuť nemusí. Nízsky kurz čínskej meny voči doláru pri realizovaní terajšej úrody na svetových trhoch napomáha a zakrýva tak nízsku efektivitu, prípadné zhoršenie úrody a vidlami strážiaci dovoz!
Tak kedy Jüan?
Kedy sa dočkáme toho pravého zvýšenia čínskej meny? Pri masívnej dotácii poľnohospodárstva, Čína ubráni dovoz a Čínsky jüan tak môže ustáliť nízsky kurz. Jeho odraz nahor však môže spôsobiť stúpajúci import kukurice do krajiny, poznačený svetovou klímou. Na margo, pri zohľadnení emisií, kde platia oveľa mäkšie pravidlá môže byť priemysel škodcom domácich plodín. Priemyselná loby tu ťahá nitky a emisií pribúda. Hodnota čínskeho jüanu sa tak môže začať meniť.
Vyššia hodnota čínskej meny podporí domácu spotrebu, ktorá je tiež živiteľom nemeckého exportu. Vzájomné navýšenie mien tak môže čoskoro prísť!
