George Soros patrí medzi najúspešnejších investorov v histórii. Finančník je známy aj svojimi filantropickými a politickými aktivitami či kontroverznými názormi na rôzne témy. Len málo hedžových manažérov sa môže pochváliť tým, že na jednom obchode zarobili miliardu. Sorosovi sa to v roku 1992 podarilo. Práve v tom čase sa preslávil svojou menovou špekuláciou, ktorá prinútila britskú vládu vystúpiť z Európskeho mechanizmu výmenných kurzov (ERM) a devalvovať svoju menu. Táto udalosť, ku ktorej došlo 16. septembra 1992, je v Británii označovaná ako „Čierna streda“.
Ako sa to celé začalo?
Poďme sa bližšie pozrieť na to, čo tejto slávnej špekulácii prechádzalo. V roku 1990 Veľká Británia vstúpila do Európskeho mechanizmu výmenných kurzov, tzv. ERM. Tento systém fixoval výmenné kurzy zúčastnených mien k nemeckej marke, ktorá bola v tom čase najsilnejšou menou v Európe. ERM umožňoval určité kolísanie v rámci stanoveného pásma, no pokiaľ niektorá mena dosiahla hornú alebo dolnú hranicu tohto rozmedzia, centrálna banka danej krajiny musela intervenovať na devízovom trhu. Británia do ERM vstúpila s výmenným kurzom 2,95 nemeckej marky (DM) za jednu libru. Britská vláda bola povinná udržiavať výmenný kurz v rozmedzí 2,78 DM až 3,13 DM.
ERM bol pokus o stabilizáciu výmenných kurzov, z čoho plynuli rôzne výhody, no keďže sa každá ekonomika vyvíjala odlišne, kurzy niektorých mien boli udržované na neprirodzenej úrovni. A to si George Soros veľmi dobre uvedomoval.
Keď Británia vstúpila do ERM, finančník to vnímal ako príležitosť, pretože libru považoval za nadhodnotenú. Británia v tých rokoch nezažívala najlepšie ekonomické časy – krajinu sužovala vysoká inflácia (trojnásobne vyššia ako v Nemecku) no zároveň aj ekonomická recesia, takže Bank of England si nemohla dovoliť zvýšiť úrokové sadzby. Ak by bol menový kurz libry voči nemeckej marke riadený trhom, čiže by nebol zafixovaný, britská libra by prirodzene oslabovala, čím by postupne vyrovnala túto nerovnováhu medzi ekonomikami.
Sorosov menový útok
V roku 1992, len rok a pol po tom, ako Británia vstúpila do ERM, bol kurz libry držaný na neprimerane vysokej úrovni. Vedela to nielen britská vláda, ale aj trh, ktorý sa spoliehal na to, že Británia bude nakupovať libry a udrží výmenný kurz na dohodnutej úrovni. Situácia bola vyhrotená a samotný prezident Bundesbanky naznačil možné preskupenie mien v ERM.
Medzitým už George Soros a jeho Quantum Fund nakupoval nemecké marky a zároveň predával britské libry. Keďže sa libra obchodovala na spodnej hranici fixného kurzu, bola to dobre premyslená stratégia, pretože ak by oslabila, prinieslo by to miliardové zisky.
Sorosova short pozícia dosahovala objem 1,5 miliardy dolárov a dostávala Bank of England pod čoraz väčší tlak. Tá na trhu nakupovala libry, aby zabránila devalvácii svojej meny, no Soros neustúpil a svoju pozíciu navýšil až na 10 miliárd USD. Jeho fond Quantum Fund k tomu využil pôžičky od viacerých bánk. Navyše, o obchode sa dozvedeli aj iné hedžové fondy, ktoré usúdili, že bude rozumné pridať sa k shortovaniu libry.
V stredu 16. septembra 1992, keď sa otvoril trh v Londýne, krátke pozície dosahovali desiatky miliárd libier, v dôsledku čoho sa libra začala obchodovať tesne pod stanovenou úrovňou ERM. Bank of England, ktorá už nemala inú možnosť, nakoniec vytiahla poslednú zbraň a oznámila zvýšenie úrokových sadzieb z 10 % na 12 %. Chcela tým ukázať svoju silu, no trhy to považovali za prejav slabosti.
Ešte v ten deň v noci Británia opustila ERM a libra sa ocitla na otvorenom trhu, čo znamenalo víťazstvo pre menových špekulantov na čele so Sorosom. Výsledkom bol 15 %-ný pokles libry voči nemeckej marke a 25 %-ný prepad voči americkému doláru. George Soros podľa Investopedie zarobil miliardu dolárov.
Ukázalo sa však, že slabá libra bola pre britskú ekonomiku priam požehnaním. Slabá mena viedla k vyššiemu exportu, došlo k zníženiu sadzieb a nasledoval ekonomický boom.
