Na rozdiel od očakávaní sa víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách zatiaľ neprejavilo na finančných trhoch ako zásadný problém. FED tak nemá žiaden dôvod odložiť plánované zvýšenie sadzieb v decembri.
Oveľa väčším nebezpečenstvom, ale môže byť ďalšia politická udalosť. Taliansko čaká 4. decembra referendum o ústave, ktoré by mohlo odstaviť súčasnú vládu Matea Renziho a dostať to parlamentu extrémistov. Znamenalo by to výraznú politickú nestabilitu.
Víťazi a porazení
Záver roka je tou najlepšou časťou roka na prerozdeľovanie dobrých a zlých bodov. Keď sa pozrieme späť, vidíme, že japonské pokusy vymaniť sa z bludného hospodárskeho cyklu boli neúspešné. Táto krajina sa tak stala hlavným porazeným tohto roku.
Ďalej je tu Poľsko, ktoré urobilo chybný krok, keď znížilo vek odchodu do dôchodku, čo nevyhnutne povedie k vyšším daniam. A na záver tu máme Egypt, ktorý dostal lekciu z toho, že slabá ekonomika nevyhnutne potrebuje aj slabú menu.
Na otázku, ktorá trápila mnohých investorov pred americkými prezidentskými voľbami, je v tejto chvíli odpoveď: nie, víťazstvo Donalda Trumpa nepredstavuje pre finančné trhy skutočnú hrozbu. Nikto totiž teraz nepozná skutočné opatrenia, ktoré bude novozvolený prezident, potom ako zasadne do Bieleho domu, chcieť a môcť realizovať. Nepozná ich dokonca ani on sám.
S Čínou len zadobre
Ak však bude chcieť napĺňať svoj ambiciózny program inšpirovaný keynesiánstvom, a teda investovať 500 miliárd dolárov do infraštruktúry USA, bude musieť riešiť problém financovania verejného dlhu. Za týchto okolností by bol Donald Trump nútený porušiť svoj sľub zvýšiť obchodné tarify na dovoz z Číny.
Táto krajina je totiž hlavným držiteľom amerických štátnych dlhopisov (v hodnote až 1,16 biliónov dolárov), čo by v prípade nepriateľských obchodných opatrení zo strany USA mohlo viesť k obmedzeniu nákupov amerických dlhopisov.
Vysoká úroveň verejného dlhu Spojených štátov tak spôsobuje extrémnu závislosť na dobrej vôli zahraničných investorov. Z tohto dôvodu zavedenie ochranárskych opatrení vo výraznejšej miere nebude možné. Najviac vierohodným scenárom v tejto chvíli je zvýšenie cla len pre určité cieľové produkty. To by mohlo uspokojiť voličskú základňu D. Trumpa a zároveň, nespôsobiť obchodnú vojnu medzi USA a Áziou.
Opätovné prerokovanie obchodných zmlúv, napríklad NAFTA, síce môžu pripadať do úvahy, spojené štáty však nie sú jedinou krajinou s obchodnými nárokmi. Mexiko a Kanada ich majú tiež. USA by tým teda riskovali otvorenie Pandorinej skrinky.
Riziko v Európe
Hoci dnes môžeme povedať, že Trumpov efekt na finančné trhy zmizol veľmi rýchlo, isté dôsledky tu však predsa len sú. Ide napríklad o Španielsko a Taliansko, ktoré sa ukazujú ako oveľa náchylnejšie k populizmu, než akékoľvek iné krajiny západnej Európy. Následkom Trumpovho víťazstva bol nárast výnosov na talianskych 10 ročných dlhopisov o 35 bázických bodov. V Španielsku o 27 bázických bodov.
Pre tieto dve krajiny to predstavuje vážne varovanie, a politické riziko zostáva v nadchádzajúcich mesiacoch veľmi vysoké aj pre celú Európu. Okrem spomenutého talianskeho referenda, sú tu rakúske prezidentské voľby. V marci 2017 sa okrem toho budú konať aj voľby v Holandsku, kde by mohla získať politický vplyv politická strana PVV a Geert Wilders.
Pri hodnotení dopadu amerických volieb, tu môžeme na rozdiel od prepadu hovoriť o náraste globálnych akciových trhov. Dôvodom je to, že došlo k posilneniu inflačných očakávaní investorov. Trh stavil na to, že expanzívna fiškálna politika, obchodný protekcionizmus a imigračné obmedzenia D. Trumpa vytlačia počas jeho funkčného obdobia infláciu podstatne vyššie.
Očakávaná miera inflácie v USA sa preto v posledných týždňoch výrazne zvýšila. V nasledujúcich troch rokoch by mohla dosiahnuť 1,97 percenta a do piatich rokov dve percentá. Pravdepodobnosť, že krajina dosiahne o päť rokov infláciu dve percentá sa zároveň zvýšila z 14,2 percenta zo začiatku novembra na 46 percent v súčasnosti.
Dalo by sa síce argumentovať tým, že Trumpov vplyv na infláciu pravdepodobne klesne, nemali by sme však zabúdať na základný trend, ktorý vysvetľuje nárast inflačných očakávaní, teda na vyššie ceny svetových komodít (medziročný nárast 58 percent) a pomalý ústup Číny z deflácie.
Christopher Dembik, ekonóm Saxo Bank
