Rozpad nemeckej vládnej koalície vedenej kancelárom Olafom Scholzom a návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu predstavujú nové riziká pre nemeckú ekonomiku, ktorá už teraz čelí vážnym výzvam.
Najväčšia ekonomika Európy doteraz zápasí s následkami pandémie COVID-19, vojnového konfliktu na Ukrajine a narastajúcou konkurenciou zo strany Číny.
Rozpad koalície
Kríza v koalícii vyvrcholila v stredu večer, keď Olaf Scholz oznámil odvolanie ministra financií Christiana Lindnera, ktorý je zároveň predsedom koaličnej Slobodnej demokratickej strany (FDP). Lindnerova FDP po následnom rokovaní ohlásila, že z vlády sťahuje aj zvyšných troch svojich ministrov.
Scholz uviedol, že Lindnera odvolal za blokovanie jeho ekonomických plánov: „Lindner neprejavil žiadnu ochotu implementovať ani jeden z našich návrhov“, a preto „neexistuje základ dôvery pre akúkoľvek budúcu spoluprácu“, uviedol pred novinármi nemecký kancelár. Lindner na to reagoval obvinením, že Scholz od neho žiadal pozastavenie dlhovej brzdy – ústavného pravidla, ktorý vláde bráni nadmerne si požičiavať a hromadiť dlh. Tento krok však Lindner odmietol. Koalícia Scholzových sociálnych demokratov (SPD), Zelených a slobodných demokratov (FDP) vládla od decembra 2021.
Kancelár plánuje 15. januára požiadať parlament o dôveru, avšak očakáva sa, že po rozpade koalície dôveru nedostane. To pravdepodobne povedie k predčasným voľbám, ktoré by sa uskutočnili najneskôr do konca marca. Scholz sa zároveň snaží rokovať s opozičným lídrom Friedrichom Merzom z Kresťanských demokratov (CDU), aby získal podporu pre ekonomické a obranné opatrenia.
Ako uvádza CNN, posledné predčasné voľby sa v Nemecku konali ešte v roku 2005. Vyhlásil ich vtedajší kancelár Gerhard Schröder, ktorý následne prehral s Angelou Merkelovou.
Hrozba obchodnej vojny
Návrat Trumpa do prezidentského úradu vyvoláva obavy z ďalšieho obchodného napätia medzi USA a Európou. Trump už skôr hrozil uvalením vysokých ciel na európske produkty vrátane automobilov, čo by mohlo tvrdo zasiahnuť nemecký automobilový priemysel, jeden z hlavných pilierov nemeckého exportu. Tento sektor je už teraz pod tlakom v dôsledku konkurencie z Číny a straty prístupu k lacnej ruskej energii po začiatku vojny na Ukrajine.
Predstavitelia nemeckého priemyslu už vyzvali Scholza, aby čo najrýchlejšie konal a vytvoril stabilnú vládu, ktorá dokáže reagovať na súčasné výzvy. „Každý ďalší deň s touto vládou je stratený deň. Žiadame čo najskôr nové voľby,“ vyhlásil Dirk Jandura, prezident Nemeckého zväzu veľkoobchodu, zahraničného obchodu a služieb (BGA). „Nemecko potrebuje hospodársky obrat. Musíme zvrátiť príliv skôr, ako sa vlny dostanú príliš vysoko,“ povedal Jandura.
„V čase globálnej krízy a neistoty potrebujeme jednoznačné riešenia,“ uviedol Christian Kullmann, generálny riaditeľ chemickej skupiny Evonik Industries. „Proces vedúci k novým voľbám musí byť čo najrýchlejší. USA ani Čína na nás nebudú čakať.“
Ekonomický analytik Carsten Brzeski zo spoločnosti ING upozornil, že Trumpovo druhé funkčné obdobie by mohlo negatívne zasiahnuť až 10 % nemeckého exportu smerujúceho do USA. Na druhej strane, niektorí analytici tvrdia, že Trumpove clá na čínske elektromobily by mohli nemeckému automobilovému priemyslu pomôcť.
Podlomený nemecký priemysel
Nemecký priemysel sa doteraz nespamätal z pandémie a šokov spôsobených vojnou na Ukrajine. Tieto problémy umocňuje konkurencia z Číny, ktorá prinútila nemecké automobilky znižovať výrobu. Najväčší nemecký výrobca Volkswagen po prvý raz vo svojej 87-ročnej histórii zvažuje, že zatvorí továrne v Nemecku, čo je mimoriadne historické rozhodnutie.
Agentúra Reuters informuje, že Scholz v stredu prisľúbil krátkodobé úľavy pre priemysel po tom, ako sa v uplynulých týždňoch stretol s manažérmi firiem, medzi ktorými bol aj šéf Volkswagenu Oliver Blume. Scholz s nimi diskutoval o možných opatreniach na zmiernenie tlaku, ktorému tento sektor čelí.
Scholzova koalícia dokázala počas svojho pôsobenia zabrániť energetickej kríze a modernizovať armádu, avšak vnútorné rozpory ohľadom ekonomických otázok viedli k jej rozpadu. Na pozadí globálnej politickej neistoty je teraz hlavným cieľom čo najskôr vytvoriť novú, stabilnú vládu, ktorá bude schopná riešiť domáce aj medzinárodné výzvy, ktorým krajina čelí.
Nemecká ekonomika, ktorá je treťou najväčšou ekonomikou na svete, sa vlani prvýkrát od vypuknutia pandémie Covid-19 prepadla. Za posledných päť rokov vzrástla len o 0,2 % v porovnaní s rastom o 4,1 % vo Francúzsku a 5,5 % v Taliansku.
Zdroje: finance.yahoo.com; cnn.com; autor
