Cena zlata by sa mohla v druhej polovici roka 2026 vrátiť k rastu, ak Federálny rezervný systém (Fed) pristúpi k miernejšej menovej politike, obnoví sa investičný dopyt a centrálne banky budú pokračovať vo výrazných nákupoch. Uviedli to stratégovia banky UBS, informuje server Investing.
V závere minulého týždňa sa zlato obchodovalo na úrovni 4 045 dolárov za uncu. V posledných mesiacoch jeho rast oslabil, najmä pre nižší investičný dopyt a slabší záujem o šperky. Na cenu zároveň vplývala aj vyššia produkcia zlata v baniach, ktorá zvýšila jeho ponuku na trhu.
Údaje Svetovej rady pre zlato (WGC) ukázali, že dopyt po zlatých tehličkách a minciach klesol v druhom štvrťroku na 307 metrických ton. V každom z predchádzajúcich dvoch štvrťrokov pritom presiahol hranicu 400 ton.
Celkový investičný dopyt po zlate bez započítania mimoburzových transakcií klesol na 262 ton zo 487 ton v rovnakom období predchádzajúceho roka. Výrazný pokles súvisel najmä s odlevom kapitálu z ETF fondov krytých zlatom.
Centrálne banky zostávajú kľúčovou oporou
Výraznejšiu podporu trhu poskytovali centrálne banky, ktorých nákupy dosiahli v druhom štvrťroku 289 ton. Za celý prvý polrok nakúpili približne 345 ton zlata, čo pri prepočte na celý rok zodpovedá tempu približne 700 ton.
Podľa UBS bude na udržanie ceny zlata nad hranicou 4 000 dolárov potrebné, aby sa obnovil prílev investičného kapitálu a dopyt zo strany oficiálneho sektora zostal blízko úrovne 300 ton za štvrťrok.
Kľúčovým faktorom bude aj naďalej menová politika Fedu. Trhy v súčasnosti počítajú s možnosťou ďalšieho zvýšenia úrokových sadzieb v tomto roku, čo ponecháva krátkodobé riziká pre zlato naklonené smerom nadol. V takom prípade by cena drahého kovu mohla klesnúť až k úrovni 3 850 dolárov za uncu.
Ak by však Fed ponechal sadzby nezmenené a začiatkom roka 2027 pristúpil k ich zníženiu, mohlo by to opäť podporiť investičný dopyt. Nižšie reálne výnosy by totiž znížili náklady obetovanej príležitosti spojené s držbou zlata, ktoré nevypláca úrok, a zároveň by mohli viesť k oslabeniu amerického dolára.
Slabší dolár a obavy z inflácie môžu zlatu pomôcť
Čoraz väčšia snaha krajín diverzifikovať svoje devízové rezervy mimo amerického dolára spolu s pretrvávajúcimi inflačnými obavami by mohli ďalej posilniť postavenie zlata ako rezervného aktíva.
Na strane ponuky vzrástla produkcia zlata v baniach v druhom štvrťroku na 966 ton z 948 ton v rovnakom období minulého roka. Vyššiu ťažbu však čiastočne vykompenzoval pokles recyklovanej ponuky, ktorá sa znížila z 374 ton v prvom štvrťroku na 326 ton.
UBS vo svojom základnom scenári očakáva, že cena zlata dosiahne do septembra 4 400 dolárov za uncu a do konca roka vzrastie na 4 600 dolárov. V marci 2027 by sa podľa prognózy mohla dostať na 5 000 dolárov a do júna 2027 až na 5 200 dolárov za uncu.
Prípadný pokles ceny smerom k hranici 3 850 dolárov by podľa UBS mohol vytvoriť atraktívnu príležitosť na vstup pre dlhodobých investorov. Krátkodobý výhľad však zostáva opatrný a bude vo veľkej miere závisieť od ďalšieho vývoja menovej politiky Fedu, investičného dopytu a nákupov centrálnych bánk.
